Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2403 – Shakespeare bol pôvodne hercom a Jane Austen vydávala svoje knihy anonymne
Vedeli ste, že maďarský Debrecín bol už v stredoveku významným obchodným mestom a jeho hlavnou ulicou kedysi viedol drevený chodník dlhý 650 metrov? Alebo že William Shakespeare nebol iba slávnym dramatikom, ale aj hercom, ktorý pravdepodobne účinkoval vo vlastných hrách? V dnešných zaujímavostiach sa pozrieme aj na spisovateľku Jane Austen, ktorej romány vychádzali bez uvedenia jej mena. Dozviete sa tiež, že ľudia žuvali prírodné látky podobné žuvačkám už pred 5 000 rokmi, a zistíte, prečo môžu mohutné slnečné erupcie predstavovať nebezpečenstvo pre moderné technológie.
Fakt č. 1: Debrecín
Maďarské mesto Debrecín má bohatú obchodnú históriu, ktorá siaha hlboko do stredoveku. V roku 1361 mu uhorský kráľ Ľudovít I. udelil kráľovské privilégium, vďaka ktorému získalo postavenie trhového mesta. Toto rozhodnutie výrazne podporilo jeho hospodársky rozvoj.
Debrecín sa postupne preslávil najmä obchodovaním s dobytkom, chovom hospodárskych zvierat, remeslami a pravidelnými trhmi. Už v stredoveku bol známy svojimi koňmi a hospodárskymi zvieratami. Vďaka prosperujúcemu obchodu sa napokon zaradil medzi najbohatšie mestá v Uhorsku.
Samotné mesto vzniklo spojením menších osád a dedín, ktorých obyvatelia sa živili predovšetkým obchodom. S jeho obchodnou minulosťou sa spája aj výklad názvu Debrecín, ktorý sa niekedy vysvetľuje ako „nech žije, nech sa hýbe“.
Dôležitým centrom mestského života bola ulica Piac utca, na ktorej sa v minulosti konali známe trhy. Obchodnú históriu mesta dodnes pripomínajú aj meštianske domy postavené na prelome 19. a 20. storočia.
Zaujímavé je, ako sa obyvatelia v minulosti vyrovnávali s náročnými podmienkami na hlavnej ulici. V 17. storočí tu vybudovali vyvýšený drevený chodník, ktorý umožňoval jednoduchší pohyb po ulici.
Táto nezvyčajná konštrukcia merala približne 650 metrov na dĺžku a 6 až 7 metrov na šírku. Vďaka nej zostala hlavná ulica priechodná približne dve storočia.
Časť pôvodného dreveného chodníka, známeho aj ako „bahenný most“, sa zachovala dodnes. Tento vzácny archeologický nález možno vidieť pred hotelom Aranybika.
Fakt č. 2: William Shakespeare
William Shakespeare patrí medzi najslávnejších dramatikov všetkých čias, no jeho kariéra nebola spojená iba s písaním divadelných hier. Shakespeare pôsobil aj ako herec, a to v období, keď herecké povolanie nemalo v Anglicku práve najlepšiu povesť.
Herci boli v tom čase často považovaní za nežiaducich členov spoločnosti. Anglické zákony týkajúce sa tuláctva dokonca vyžadovali, aby putovné divadelné spoločnosti mali ochranu a podporu šľachtického patróna.
Bez takejto podpory mohli mať herci vážne problémy so zákonom. Členom nelegálne pôsobiacich divadelných skupín hrozilo bičovanie, vypálenie znamenia a v krajných prípadoch dokonca obesenie.
Napriek týmto okolnostiam sa Shakespeare rozhodol venovať divadlu. Jeho herecká kariéra však zostáva do veľkej miery zahalená tajomstvom, pretože sa nezachovalo veľa podrobných informácií o jeho vystúpeniach.
Predpokladá sa, že mal záľubu najmä v stvárňovaní kráľovských a vznešených postáv. Podľa jednej z tradícií si dokonca zahral ducha Hamletovho otca vo vlastnej tragédii Hamlet.
Hoci dnes Shakespeara poznáme predovšetkým ako autora slávnych divadelných diel, herectvo bolo dôležitou súčasťou jeho profesionálneho života. Jeho príbeh zároveň pripomína, že divadlo kedysi nebolo takým uznávaným povolaním, akým sa postupne stalo.
Fakt č. 3: Jane Austen
Jane Austen patrí medzi najznámejšie anglické spisovateľky, no počas svojho života sa pod svoje vydané romány nepodpisovala vlastným menom. Jej knihy vychádzali anonymne, pretože literárna tvorba žien bola vtedajšou spoločnosťou často vnímaná s predsudkami.
Keď vyšiel román Rozum a cit (Sense and Sensibility), na titulnej strane bolo namiesto mena autorky uvedené iba označenie „A Lady“, teda „Dáma“.
Podobným spôsobom vychádzali aj jej ďalšie diela. Napríklad román Pýcha a predsudok (Pride and Prejudice) bol označený ako kniha od autorky románu Rozum a cit.
Austen tak postupne získavala čitateľov bez toho, aby verejnosť poznala jej skutočnú totožnosť. Anonymita jej umožňovala venovať sa písaniu bez priameho vystavenia spoločenskej kritike.
V tom období totiž niektorí ľudia považovali písanie románov za nevhodnú činnosť pre ženy. Literárny svet bol prevažne mužským prostredím a samotná románová tvorba mohla byť vnímaná ako spoločensky problematická.
Spisovateľka bola pri svojej práci natoľko diskrétna, že keď ju niekto počas písania vyrušil, rýchlo schovávala svoje rukopisy, aby sa vyhla otázkam o svojej tvorbe.
Jej skutočné meno sa s knihami verejne spojilo až po jej smrti v roku 1817. Jej brat Henry napísal spomienkový text, ktorý sprevádzal posmrtné vydanie románov Persuasion a Northanger Abbey.
Dnes je Jane Austen svetoznámou autorkou, no počas života zostávala pre mnohých svojich čitateľov tajomnou spisovateľkou bez mena.
Fakt č. 4: Žuvačky
Žuvačky dnes patria medzi bežné výrobky, no samotný zvyk žuvať rôzne látky je oveľa starší, než by sa mohlo zdať. Archeologické nálezy dokazujú, že ľudia používali prírodné látky podobné žuvačkám už pred približne 5 000 rokmi.
Jeden z najzaujímavejších dôkazov pochádza z fínskej lokality Kierikki, kde sa našla približne päťtisícročná žuvačka vyrobená z brezového dechtu. Na jej povrchu sa dokonca zachovali odtlačky zubov.
Brezový decht mal pravdepodobne aj antiseptické vlastnosti, a preto mohol byť užitočný pri starostlivosti o ústnu dutinu.
Zvyk žuvať prírodné látky vznikal nezávisle v rôznych častiach sveta. Ľudia ich používali nielen pre príjemnú chuť, ale aj na čistenie zubov či osvieženie dychu.
Mayovia a Aztékovia využívali prírodnú stromovú hmotu známu ako chicle. Tá slúžila ako základ látky podobnej žuvačke, no využívala sa aj na spájanie rôznych predmetov pri každodenných činnostiach.
Podobnú tradíciu poznali aj obyvatelia starovekého Grécka. Tí žuvali mastichu, teda živicu získavanú z mastichového stromu.
Masticha mala podobne ako brezový decht antiseptické vlastnosti a pravdepodobne sa používala aj na podporu ústnej hygieny.
Rôzne kultúry tak počas tisícročí žuvali živice, rastliny či iné prírodné látky, z ktorých sa postupne vyvinuli predchodcovia dnešných žuvačiek.
Fakt č. 5: Slnko
Slnko je zdrojom energie nevyhnutnej pre život na Zemi, no niektoré jeho prejavy môžu predstavovať vážne riziko pre moderné technológie. Medzi najvýraznejšie patria výrony koronálnej hmoty, pri ktorých sa zo Slnka uvoľňuje obrovské množstvo plazmy.
Počas takéhoto javu môže Slnko vyvrhnúť až miliardu ton plazmy, ktorá sa vesmírom pohybuje rýchlosťou miliónov kilometrov za hodinu.
Tieto erupcie môžu prenášať približne 300 petawattov energie. Ide o mimoriadne veľké množstvo energie, ktoré poukazuje na silu procesov prebiehajúcich na Slnku.
Keď sa vyvrhnutá hmota šíri vesmírom, postupne sa rozpína. Ak zasiahne Zem, časť jej energie môže ovplyvniť naše technologické systémy.
Silné slnečné búrky môžu narušiť prevádzku kozmických lodí, ovplyvniť lietadlá a spôsobiť problémy v elektrických sieťach. Práve preto sa vedci snažia čo najpresnejšie predpovedať ich vznik a smer šírenia.
Jedna z najznámejších silných slnečných búrok zasiahla Zem v roku 1859. V tom čase spôsobila vážne problémy telegrafnému systému, no celkový dosah na spoločnosť bol relatívne obmedzený.
Dôvodom bolo, že elektrické osvetlenie a rozsiahle elektrické siete sa vtedy ešte bežne nepoužívali.
Ak by podobne silná slnečná búrka zasiahla Zem dnes, následky by mohli byť oveľa závažnejšie. Moderná spoločnosť je totiž výrazne závislá od elektriny a citlivých elektronických zariadení.
Vedci preto skúmajú, ako včas rozpoznať nebezpečné slnečné erupcie a určiť, či zasiahnu Zem. Vďaka presnejším predpovediam by bolo možné vopred vypnúť citlivé prístroje na kozmických lodiach alebo prijať ochranné opatrenia v elektrických sieťach.
Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!
Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5
