Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2408 – na Marse sú západy slnka modré a Matt Damon odmietol úlohu v Avatarovi za milióny

Zdroj: Canva, Wikimedia Commons

Vedeli ste, že sobota bola kedysi považovaná za najlepší deň na lov upírov a Vikingovia ju spájali s kúpaním? Alebo že západy slnka na Marse môžu mať modrastú farbu, zatiaľ čo na Zemi ich poznáme najmä v odtieňoch červenej a oranžovej? V dnešných zaujímavostiach sa pozrieme aj na herca Matta Damona, ktorý odmietol úlohu vo filme Avatar a pripravil sa tak o mimoriadne vysoký zárobok. Dozviete sa tiež, prečo bol Nový Zéland jedným z posledných osídlených miest na Zemi a prečo sa ošípané tak rady váľajú v blate.

Fakt č. 1: Sobota 

Sobota je dnes pre mnohých ľudí symbolom oddychu a voľného času. V minulosti sa však s týmto dňom spájali aj nezvyčajné povery a tradície. Podľa niektorých ľudových predstáv bola sobota dokonca najvhodnejším dňom na lov upírov.

V starých legendách sa verilo, že upíri musia počas soboty zostať vo svojich rakvách. Práve preto mali byť v tento deň zraniteľnejší a ľudia ich mohli jednoduchšie nájsť.

Na Balkáne sa navyše tradovalo, že človek narodený v sobotu má zvláštnu schopnosť vidieť upírov, ktorí zostávajú pre ostatných neviditeľní. Takíto ľudia boli preto považovaní za najvhodnejších kandidátov na lovcov upírov.

V škandinávskych krajinách má sobota úplne odlišný historický význam. Jej pomenovanie, napríklad švédske lördagalebo nórske lørdag, pochádza zo starého slova laugr, ktoré súvisí s kúpaním.

Názov tohto dňa by sa tak dal voľne preložiť ako deň kúpeľa. Súvisí to s vikinskou tradíciou, podľa ktorej sa ľudia zvykli kúpať práve v sobotu.

Jeden deň v týždni tak v rôznych častiach Európy získal celkom odlišné významy. Zatiaľ čo niekde ho spájali s nadprirodzenými bytosťami, inde bol vyhradený osobnej hygiene.

Fakt č. 2: Mars

Na Zemi sme zvyknutí, že zapadajúce Slnko sfarbuje oblohu do odtieňov oranžovej, červenej či ružovej. Na Marse však môže západ slnka vyzerať úplne inak, pretože obloha v blízkosti Slnka získava modrastý nádych.

Tento nezvyčajný jav zachytili aj robotické vozidlá NASA, ktoré skúmajú povrch červenej planéty. Ich pozorovania ukázali, že marťanské západy slnka sa výrazne odlišujú od tých pozemských.

Rozdiel spôsobuje spôsob, akým sa svetlo rozptyľuje v atmosfére. Na Zemi sa kratšie modré vlnové dĺžky rozptyľujú výraznejšie, a preto pri západe slnka často prevládajú teplejšie farby.

Atmosféra Marsu však obsahuje množstvo jemného červenkastého prachu, ktorý ovplyvňuje rozptyl slnečného svetla.Vďaka vlastnostiam týchto prachových častíc sa pri západe slnka môže v jeho okolí výraznejšie prejaviť modré svetlo.

Zaujímavý je aj samotný vzhľad Slnka. Mars sa nachádza ďalej od našej hviezdy než Zem, a preto sa Slnko na marťanskej oblohe javí menšie a slabšie.

Západ slnka na červenej planéte tak ponúka nezvyčajný pohľad, pri ktorom môže namiesto známych oranžových odtieňov dominovať jemná modrá farba.

Fakt č. 3: Matt Damon 

Hollywoodsky herec Matt Damon má za sebou množstvo úspešných filmov, no počas svojej kariéry odmietol aj ponuku, ktorá mu mohla priniesť mimoriadne vysoký zárobok. Režisér James Cameron mu totiž ponúkol úlohu vo filme Avatar spolu s podielom na jeho zisku.

Damon v tom čase pracoval na filmovej sérii o Jasonovi Bourneovi a nechcel porušiť svoje existujúce pracovné záväzky. Aj preto sa rozhodol Cameronovu ponuku neprijať.

Nešlo však o obyčajnú filmovú úlohu. Režisér mu ponúkol až 10 % zo zisku filmu Avatar, čo sa neskôr ukázalo ako mimoriadne výhodná príležitosť.

Avatar sa totiž po uvedení stal jedným z komerčne najúspešnejších filmov v histórii kinematografie. Damon si tak spätne uvedomil, o akú veľkú finančnú odmenu sa svojím rozhodnutím pripravil.

Herec neskôr s humorom priznal, že len ťažko možno nájsť iného herca, ktorý by odmietol väčší potenciálny zárobok.

Napriek tomu jeho kariéra neutrpela. Matt Damon zostal jednou zo známych hollywoodskych hviezd a odmietnutie Avatara sa stalo jednou z najzaujímavejších príhod jeho filmovej kariéry.

Fakt č. 4: Nový Zéland 

Nový Zéland patrí medzi krajiny s výnimočnou prírodou a zaujímavou históriou. Jednou z jeho zvláštností je, že bol jedným z posledných väčších miest na Zemi, ktoré osídlili ľudia.

Prví polynézski moreplavci dorazili na územie dnešného Nového Zélandu približne v 13. storočí. Vďaka pokročilým navigačným schopnostiam dokázali prekonať rozsiahle vzdialenosti cez oceán.

Títo osadníci sa stali predkami pôvodného obyvateľstva Māori, ktoré krajinu označuje názvom Aotearoa.

Pred ich príchodom sa na Novom Zélande nenachádzalo trvalé ľudské osídlenie. Miestne ekosystémy sa preto milióny rokov vyvíjali bez priameho vplyvu človeka.

Ďalšou známou zaujímavosťou je počet oviec. Chov týchto zvierat zohráva v hospodárstve krajiny významnú úlohu už celé generácie, najmä vďaka produkcii mäsa a vlny.

Priaznivé podnebie a rozsiahle pasienky vytvárajú vhodné podmienky na chov hospodárskych zvierat.

Hoci sa pomer oviec k obyvateľom v priebehu rokov znížil, na Novom Zélande stále žije výrazne viac oviec než ľudí. Aj preto sa tieto zvieratá stali jedným zo symbolov krajiny.

Fakt č. 5: Ošípané 

Ošípané si mnohí ľudia spájajú s blatom a špinavým prostredím. Ich správanie má však praktické vysvetlenie. Ošípané sa neváľajú v blate preto, že by mali rady špinu, ale najmä preto, aby sa ochladili a chránili svoju pokožku.

Tieto zvieratá sa nedokážu účinne ochladzovať potením tak ako ľudia. Blato im preto pomáha udržiavať vhodnú telesnú teplotu, najmä počas horúcich dní.

Vrstva blata zároveň vytvára prirodzenú ochranu pred slnečným žiarením, ktoré môže poškodzovať ich citlivú pokožku. V niektorých zvieracích útulkoch sa preto na ich ochranu používajú aj špeciálne opaľovacie prípravky.

Zaujímavé je aj ich spoločenské správanie. Ošípané dokážu rozlišovať jednotlivé zvieratá prostredníctvom dotyku, ktorý zohráva dôležitú úlohu pri vytváraní sociálnych väzieb.

Výskumníci zistili, že ošípané môžu tráviť približne 40 % svojho času vo fyzickom kontakte s ostatnými jedincami.

Tieto zvieratá sa navyše môžu dožiť pomerne vysokého veku. V prirodzených podmienkach môžu žiť približne 15 až 20 rokov. V živočíšnej výrobe je však ich život podstatne kratší, keďže mnohé sa porážajú už vo veku približne šiestich mesiacov.

Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!

Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5

Vybrané pre vás:

Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov
0 Komentáre
Najhodnotnejšie
Najnovšie Najstaršie