Túžba pomstiť sa ľuďom, ktorí nám nejakým spôsobom ublížili, nie je nič nezvyčajné. Je ťažké odpustiť a zmieriť sa. Stredovek bol však čo sa týka skutkov pomsty veľmi plodný.
Niekedy si ľudia pomstou kompenzovali svoje nedostatky, alebo sa jednalo o odplatu po tom, čo ich niekto urazil, častokrát si ale takýmto spôsobom aj dokazovali svoju silu a moc. Nie nadarmo sa stredovek nazýva aj obdobím temna, je totiž zrejmé, že tu milosrdenstvo, milosť a láskavosť boli prevalcované hnevom a zlom.
Predstavme si niektoré akty pomsty, aby sme si uvedomili, čoho všetkého sú ľudia schopní.
Basilovi nestačilo víťazstvo, väzňov pripravil o zrak
Basil II. bol byzantským cisárom takmer päť desaťročí. To je dosť dlhá doba na to, aby ho veľa ľudí znenávidelo. Bol veľmi zručným a šikovným jazdcom, rozhodným generálom, ktorý úspešne potláčal rebélie a bojoval proti moslimom.
Avšak, keď v roku 986 bulharská armáda porazila jeho vojská, padla kosa na kameň. Naplánoval odplatu, pri ktorej zomrelo niekoľko tisíc Bulharov a asi 15 tisíc padlo do zajatia. Ani to však Basilovi nestačilo a na výstrahu vzal 100 väzňov a 99 z nich oslepil, posledného oslepil len na jedno oko, a poslal ich späť k Bulharom.
Justinián II. svojich rivalov najskôr ponížil, až potom ich dal popraviť
Ďalším krutým a pomstychtivým cisárom bol Justinián II., opäť cisár v Byzantskej ríši (dokonca nie len raz, ale rovno dvakrát). Zaujímavosťou je, že po tom, čo bol prvýkrát cisárom bol násilne (Leontiosom) zosadený, pričom mu bol odrezaný nos, a tak nosil protézu – preto aj dostal prezývku Rhinotmetus.
Justinián bol známy svojou brutalitou, ktorá sa prejavila aj v čase, keď sa vkradol do Konštantínopolu a zorganizoval prevrat proti vtedajšiemu cisárovi Tiberiovi III.
Nakoniec Tiberia spolu s Lentiosom viedol v reťaziach ulicami Konštantínopolu v snahe potupiť ich. Následne si z nich spravil stolec, na ktorý si vyložil nohy, a keď už to uznal za vhodné, dal ich popraviť.
Syn pomstil smrť otca
Medzi Vikingami bol známy rituál krvavého orla. Táto rituálna poprava sa začínala rozrezaním pokožky a mäsa na chrbte. Nasledovalo rozlámanie a roztvorenie hrudného koša a natiahnutie kože na roztiahnuté rebrá. Rituál ukončilo vytiahnutie a uloženie pľúc na plecia dusiacej sa obete.
A práve to bol spôsob, ktorý využil Ivar Bezkostný na kráľovi Aelle II z Northumbrie, aby pomstil smrť svojho otca (ktorého daný kráľ prikázal hodiť do hadej jamy).
Pedro pomstil smrť svojej milej tak, že vrahom vytrhol srdce z hrude
Samotný príbeh sa vám možno bude zdať vymyslený, no isté reálie v ňom sú skutočné. Ide o milostný príbeh portugalského kráľa Pedra I. a Ines de Castro, ktorý rozhodne nebol prechádzka ružovou záhradou. V roku 1357 sa totiž Pedro musel v rámci diplomatickej dohody (ktorú dohodol jeho otec) oženiť s Constanzou Manuelovou. Nikoho neprekvapí, keď poviem, že Ines bola Constanzina dvorná dáma. Pedro sa do nej okamžite zaľúbil, no svoju lásku sa snažili utajiť. Avšak pozornosti jeho otca nemohli uniknúť.
Constanza mu porodila syna, no krátko po tom zomrela, a tak si Pedro mohol vziať Ines, ktorá mu dala štyri deti. Avšak Pedrov otec si na svoju novú nevestu „nezvykol“, práve naopak – rozhodol sa jej zbaviť.
Pedro neúnavne pátral po jej vrahoch a akonáhle ich dolapil, mučil ich neúprosne dlhé hodiny. Keď sa mu nezdalo, že trpia dostatočne, zaživa im vytrhol srdcia z tela a následne ich nechal spáliť.
Telo svojej milovanej Ines dal exhumovať, a potom čo sa stal kráľom dal, aj ju vymenovať za kráľovnú.
