Túžba pomstiť sa ľuďom, ktorí nám nejakým spôsobom ublížili, nie je nič nezvyčajné. Je ťažké odpustiť a zmieriť sa. Stredovek bol však čo sa týka skutkov pomsty veľmi plodný.
Niekedy si ľudia pomstou kompenzovali svoje nedostatky, alebo sa jednalo o odplatu po tom, čo ich niekto urazil. Častokrát si ale takýmto spôsobom aj dokazovali svoju silu a moc. Nie nadarmo sa stredovek nazýva aj obdobím temna, je totiž zrejmé, že tu milosrdenstvo, milosť a láskavosť boli prevalcované hnevoma túžbou po pomste.
Predstavme si niektoré akty pomsty, aby sme si uvedomili, čoho všetkého sú ľudia schopní.
Kňažná Oľga Kyjevská vyhubila nepriateľov vrabcami a holubami
Drevľania boli susedným kmeňom kráľovstva Kyjevská Rus. Keď v roku 945 zabili kyjevského kráľa Igora I., Igorova manželka Kňažná Oľga sa stala regentkou ich syna Svjatoslava. Oľga sa chcela Drevľanom pomstiť. Keď poslali poslov, aby ju vydali za svojho princa, prijala ich s láskavosťou. Povedala im, aby počkali jednu noc na jej odpoveď a vrátili sa na druhý deň. Keď sa vrátili, dala poslov chytiť a pochovať zaživa.
Oľga potom poslala k Drevľanom vlastných vyslancov s odkazom, aby poslali „svojich významných mužov“, ktorí s ňou budú vyjednávať o sobáši – a oni tak aj urobili. Týchto jednotlivcov odviedli do kúpeľov a upálili zaživa. V ďalšom kole posielania správ Oľga údajne Drevľanom povedala:
“ V meste, kde ste zabili môjho manžela, pripravte veľké množstvo medoviny, aby som mohla plakať nad jeho hrobom a usporiadať mu pohrebnú hostinu. „
Drevľania urobili, ako im Oľga prikázala, ale po hostine jej muži zabili až 5 000 opitých Drevľanov. Vrátila sa do Kyjeva a zhromaždila sily, aby vyhladila celý drevliansky kmeň. Po roku obliehania ich mesta ich požiadala:
“ Prečo sa stále držíte? Všetky vaše mestá sa mi vzdali a vzdali hold… ale vy ste radšej zomreli od hladu, bez toho aby ste sa podrobili odchodu. „
Drevľania súhlasili s mierom a v rámci tejto dohody Oľga žiadala, aby jej každý dom dal tri holuby a tri vrabce ako formu poplatku. Vtáky vzala späť do Kyjeva, pripevnila k nim „kus síry zviazanej malými kúskami látky“ a poslala ich späť Drevľanom aj s ich horľavým nákladom. Keď vtáky pristáli, zapálili celú osadu. Keď Drevľania utekali, Oľgini muži chytili alebo zabili každého, koho stretli. Jej pomsta bola dokonaná a Drevľania už viac neexistovali.
Basilovi nestačilo víťazstvo, väzňov pripravil o zrak
Basil II. bol byzantským cisárom takmer päť desaťročí. To je dosť dlhá doba na to, aby ho veľa ľudí znenávidelo. Bol veľmi zručným a šikovným jazdcom, rozhodným generálom, ktorý úspešne potláčal rebélie a bojoval proti moslimom.
Avšak, keď v roku 986 bulharská armáda porazila jeho vojská, padla kosa na kameň. Naplánoval odplatu, pri ktorej zomrelo niekoľko tisíc Bulharov a asi 15 tisíc padlo do zajatia. Ani to však Basilovi nestačilo a na výstrahu vzal 100 väzňov a 99 z nich oslepil, posledného oslepil len na jedno oko, a poslal ich späť k Bulharom.
Justinián II. svojich rivalov najskôr ponížil, až potom ich dal popraviť
Ďalším krutým a pomstychtivým cisárom bol Justinián II., opäť cisár v Byzantskej ríši (dokonca nie len raz, ale rovno dvakrát). Zaujímavosťou je, že po tom, čo bol prvýkrát cisárom bol násilne zosadený Lentiosom. Zároveň mu bol odrezaný nos, a tak nosil protézu – preto dostal prezývku Rhinotmetus.
Justinián bol známy svojou brutalitou, ktorá sa prejavila aj v čase, keď sa vkradol do Konštantínopolu a zorganizoval prevrat proti vtedajšiemu cisárovi Tiberiovi III.
Nakoniec Tiberia spolu s Lentiosom viedol v reťaziach ulicami Konštantínopolu v snahe potupiť ich. Následne si z nich spravil stolec, na ktorý si vyložil nohy, a keď už to uznal za vhodné, dal ich popraviť.
Syn pomstil smrť otca
Medzi Vikingami bol známy rituál krvavého orla. Táto rituálna poprava sa začínala rozrezaním pokožky a mäsa na chrbte. Nasledovalo rozlámanie a roztvorenie hrudného koša a natiahnutie kože na roztiahnuté rebrá. Rituál ukončilo vytiahnutie a uloženie pľúc na plecia dusiacej sa obete.
A práve to bol spôsob, ktorý využil Ivar Bezkostný na kráľovi Aelle II z Northumbrie, aby pomstil smrť svojho otca (ktorého daný kráľ prikázal hodiť do hadej jamy).
Pedro pomstil smrť svojej milej tak, že vrahom vytrhol srdce z hrude
Samotný príbeh sa vám možno bude zdať vymyslený, no isté reálie v ňom sú skutočné. Ide o milostný príbeh portugalského kráľa Pedra I. a Ines de Castro, ktorý rozhodne nebol prechádzka ružovou záhradou. V roku 1357 sa totiž Pedro musel v rámci diplomatickej dohody (ktorú dohodol jeho otec) oženiť s Constanzou Manuelovou. Nikoho neprekvapí, keď poviem, že Ines bola Constanzina dvorná dáma. Pedro sa do nej okamžite zaľúbil, no svoju lásku sa snažili utajiť. Avšak pozornosti jeho otca nemohli uniknúť.
Constanza mu porodila syna, no krátko po tom zomrela, a tak si Pedro mohol vziať Ines. Tá mu porodila štyri deti. Avšak Pedrov otec si na svoju novú nevestu „nezvykol“, práve naopak – rozhodol sa jej zbaviť.
Pedro neúnavne pátral po jej vrahoch a akonáhle ich dolapil, mučil ich neúprosne dlhé hodiny. Keď sa mu nezdalo, že trpia dostatočne, zaživa im vytrhol srdcia z tela a následne ich nechal spáliť.
Telo svojej milovanej Ines dal exhumovať, a potom čo sa stal kráľom, dal aj ju vymenovať za kráľovnú.
Vlad Narážač pribíjal turbany na hlavy vzdorovitých Turkov
Vlad III. z Valašska, známejší ako Vlad Napichovač, je vďaka svojej brutalite a spisom Brama Stokera spájaný s grófom Draculom. Vlad poslúžil ako inšpirácia pre druhého menovaného, a to najmä pre jeho vnímanú krvilačnosť.
Bol krutým vládcom a na svojich nepriateľov uvalil krvavé tresty – najmä prebodnutie. Bol obzvlášť nemilosrdný v tom, ako ľudí napichoval na kôl, a nachádzal spôsoby, ako to urobiť, pričom ich udržiaval nažive, aby trpeli celé dni.
Medzi skupinami, ktoré zažili Vladov hnev, boli aj osmanskí Turci. Nesmierne nimi pohŕdal a nevynechal veľa príležitostí, aby im to dal najavo. Keď osmanský cisár Mehmed II. poslal v roku 1459 k Vladovi mužov, aby mu zaplatili tribút, Vlad im povedal, aby si zložili turbany. Odmietli to s tvrdením, že ich nosenie je ich náboženským presvedčením.
Vlad im na to ponúkol pomoc, aby si turbany uchovali – a pribil ich vyslancom na hlavy.
Čingischán zničil celú ríšu, lebo ho nerešpektovala
Čingischán a jeho mongolské vojská rozširovali svoj vplyv po celej Ázii a uzatvárali diplomatické dohody s mnohými skupinami, na ktoré narazili. Islamská ríša Muhammada II. z Chvarezmu (ktorý vládol v rokoch 1200 až 1220), tiež známa ako šach Ala ad-Dín, porušila jednu takúto dohodu v roku 1210.
V rámci Chvarezmskej ríše sa mali mongolskí obchodníci voľne pohybovať a predávať svoj tovar. Guvernér mesta Otrar Inalčuq to porušil a popravil niekoľko stoviek členov mongolskej karavány. Inalčuq sa domnieval, že sú to špióni, ale zároveň si vzal ich majetok za svoj. Jeden muž utiekol a oznámil Mongolom, čo sa stalo.
Čingischán poslal vyslancov k šachovi Ala ad-Dínovi a žiadal, aby bol Inalčuq potrestaný. Šach odťal jednému diplomatovi hlavu a ostatných poškvrnil, čo prinútilo Čingischána začať totálne obliehanie, ktoré Otrar znášal päť mesiacov. Potom Mongoli mesto obsadili a jeho obyvateľov zabili alebo zotročili. Inalčuka popravili, pričom mu údajne naliali roztavené striebro do očí a uší.
Ako ste sa mohli presvedčiť, stredovek alebo minulosť všeobecne vie byť niekedy naozaj krutým a krvavým obdobím. Ktorý akt pomsty vo vás vyvolal najväčšie emócie? Podeľte sa o váš názor v komentároch.
