Umenie má moc zachytiť vývin ľudských skúseností, a to aj tých nešťastných. William Charles Utermohlen, americký umelec žijúci vo Veľkej Británii, využil svoj talent ako prostriedok na zdokumentovanie svojho strastiplného boja s Alzheimerovou chorobou.
Alzheimerova choroba je fyzické ochorenie, ktoré poškodzuje mozog a ústí až do demencie. Spôsobuje problémy s pamäťou, myslením a správaním. Jej prvé príznaky sa u každého líšia, ale medzi najbežnejšie patria problémy s uvažovaním a vyjadrovaním sa. S postupujúcim štádiom môže človek nakoniec zabudnúť mená členov rodiny a názvy každodenných predmetov, má problémy so správnym hľadaním slov a okrem iného sa často objavujú aj výkyvy nálad.
Spôsobujú ju zmeny v mozgu, ktoré vedú k ukladaniu určitých bielkovín spôsobujúcich zmenšovanie mozgu a odumieranie mozgových buniek. Presná príčina týchto zmien nie jej celkom zrejmá, vedci sa však domnievajú, že úlohu môže zohrávať genetika, životné prostredie a životný štýl.
Chorobu umelcovi diagnostikovali v roku 1995 a v priebehu niekoľkých rokov vytvoril sériu autoportrétov, ktoré zobrazovali nielen jeho fyzický vzhľad, ale slúžili aj ako dojemný odraz jeho zhoršujúceho sa duševného stavu. Dnes skúmame tragický vývoj Utermohlenových autoportrétov, ktoré poskytujú pohľad na silný vplyv Alzheimerovej choroby na umelecký prejav a identitu muža.
