The New York Times a The Washington Post pred takmer vyše rokmi odvážne zverejnili prísne tajné vládne dokumenty o angažovanosti vlád USA v špinavej vojne vo Vietname známe ako Pentagon Papers.
Na začiatku príbehu stál americký aktivista a bývalý vojenský analytik Spojených štátov Daniel Ellsberg. V roku 1969 sa zhodou okolností ocitol na konferencii Protivojnovej ligy v Hereford College, kde si vypočul aj prejav jedného z účastníkov, známeho odporcu vojny vo Vietname Randyho Kehlera.
Ten pred očami všetkých na záver príhovoru roztrhal svoj povolávací rozkaz a oznámil, že radšej pôjde do väzenia ako do nezmyselnej vojny.
„Dovtedy som bol pyšný na svoju krajinu. Náhle som si však uvedomil, že nemám dôvod na pýchu, pretože moja vláda sa zaplietla do nespravodlivej vojny, ktorá bude trvať ešte dlho a rovnako dlho bude šíriť hrôzu. Zaplietla sa do vojny, v ktorej rok čo rok hynú tisíce mladých ľudí.
V tej chvíli akoby mi puklo srdce. Opustil som hľadisko, odišiel som na toaletu, sadol som si tam na podlahu a plakal.“
Ellsberg, absolvent Harvardovej univerzity, pracoval pre americké služby najskôr ako analytik, potom sa zamestnal v RAND Corporation, ktorá pripravovala expertízy týkajúce sa nukleárnych zbraní Spojených štátov. Napokon sa dostal do Pentagónu, do kancelárie ministra obrany USA Roberta McNamaru.
Potom mal možnosť stráviť dva roky vo Vietname, kde videl hrôzy vojny na vlastné oči. Po návrate z bojov pracoval ako analytik, no čoraz častejšie navštevoval stretnutia protivojnových aktivistov.
V decembri 1969 otvoril sejf vo svojej kancelárii, vybral z neho tajné vládne dokumenty týkajúce sa vojny vo Vietname a začal robiť kópie − stranu za stranou. Dohromady prekopíroval 7 000 strán dokumentov, čo mu zabralo niekoľko týždňov.
Ellsberg mal v rukách bombu – materiály, ktoré potvrdzovali, že sa niekoľko amerických vlád buď priamo, alebo sprostredkovane angažovalo v konfliktoch v Indočíne už od začiatku 50. rokov 20. storočia.
Administratívy prezidenta Johna F. Kennedyho a prezidenta Lyndona B. Johnsona od začiatku vypuknutia vojny vo Vietname vedeli, že sa nedá vyhrať, napriek tomu v nej pokračovali. Prezident Johnson navyše rozšíril vojenské akcie do Kambodže, Laosu a južného Vietnamu, o čom médiá ani Kongres USA neboli informovaní.
