Akékoľvek násilie a týranie je odsúdeniahodné, ale v prípade, že ide o malé nevinné dieťa, je to ešte milión krát horšie. Nielenže by niektorí ľudia nemali mať deti, ale rozhodne by mali byť aj pod neustálym psychiatrickým dohľadom. Predstavte si 13-ročné dievča, ktoré je v tak zúboženom stave, že vyzerá sotva na 7 rokov. Nehovoriac o jej strachu z ľudí a absolútne primitívnom správaní. Možno mala ale ešte Susan Wiley šťastie. Pýtate sa ako je to možné? Mohla skončiť ako niektorí z jej súrodencov – byť po smrti.
Otec ju zamkol v izbe a ignoroval
Susan Wiley, ktorá dostala prezývku “Genie” sa narodila ako celkom zdravé dieťa. Až neskôr jej lekári diagnostikovali problém s bedrovým kĺbom, kvôli ktorému nemala úplne bezchybnú chôdzu, no nedalo by sa povedať, že by ju to prílišne obmedzovalo. Čo sa týka jej duševného vývoja, ten mal byť ovplyvnený prostredím v ktorom vyrastala, inak mala predpoklady byť celkom normálnym dievčaťom.
V čase keď ju zachránili z domáceho väzenia ale nebola schopná rozprávať, poriadne chodiť ani žuť. Dokonca mala aj obmedzený rast, ktorý bol spôsobený izoláciou. Jej otec ju totiž zatváral do izby, kde ju priviazal o stoličku alebo nočník. Jej matke a bratovi s ňou zakázal akúkoľvek komunikáciu. Pričom najčastejšie bola od otca trestaná za akýkoľvek vydaný zvuk (drevenou doskou) už od narodenia. Matka ju mohla kojiť len pár minút niekoľkokrát za deň. Bola neokúpaná, v špinavých plienkach hoci aj celý deň.
Niekoľko jej súrodencov zomrelo
Clark a Irene mali spolu štyri deti – hoci Clark sa nikdy nechcel stať otcom! Svoju slepú manželku rovnako ako svoje deti fyzicky i psychicky týral a zakazoval jej opustiť dom. Nie zriedka ale bola zbitá tak drasticky, že skončila v nemocnici.
Keď sa im narodilo prvé dieťa, Clark bol od prvého dňa alergický na akékoľvek zvuky, ktoré vydávalo – hlavne na plač. Dieťa dal počas zimy do garáže (aby eliminoval ozvenu plaču), kde dostalo zápal pľúc a zomrelo.
Zomrelo im aj druhé dieťa a tretie, chlapec John, bol poslaný k babke, Clarkovej mame. O dva roky na to zomrela pod kolesami kamiónu a tak sa John vrátil k rodičom.
Zachránili ju až keď mala 13 rokov
Jedného dňa, keď Clark nebol doma, Irene nazbierala odvahu, vzala aj svoju dcéru Susan a ušla. Ako nevidiaca blúdila mestom až nakoniec skončila na úrade sociálnych služieb. A to bolo asi jediné šťastie malej Susan. Pracovníčka si totiž okamžite všimla jej zanedbaný vzhľad a veľmi zlý zdravotný stav. V 13-tich rokov vážila sotva 27 kilogramov, bola vychudnutá a špinavá. Sociálna pracovníčka neváhala a okamžite kontaktovala políciu, ktorá začala rodinu vyšetrovať.
Nebola schopná žuť, použiť toaletu ani správne chodiť
Podvyživená, slabá a špinavá sa konečne dostala do nemocnice. Jej svaly boli abnormálne vyvinuté a nebola schopná sa sama poriadne najesť. Mala problém žuť aj prehĺtať. Dokonca nevedela používať záchod.
Po vyšetreniach psychológmi sa ukázalo, že mala kognitívnu úroveň ročného dieťaťa.
Predčasná smrť vinníka
Po tom ako sa ju podarilo zachrániť oddelením od jej tyranského otca, sa začali vo svete objavovať ďalšie prípady týraných až zdivočelých detí. Ako dopadol muž menom Clark, ktorý bol za stav malej Susan zodpovedný? A čo jej slepá matka? Clarka zatkli, no on si vzal život a jej mama Irene bola zbavená obvinení.
