Forenzné vyšetrovanie počas Viktoriánskej éry? Takto to vtedy prebiehalo.
Takzvaná Viktoriánska éra, z hľadiska panovania kráľovnej Viktórie trvala naozaj dlhú dobu, no z hľadiska vedeckých pokrokov, to bolo dalo by sa povedať, veľmi krátke obdobie. Pýtate sa koľko trvalo? Odpoveď je 64 rokov! Bolo to obdobie typické industrializáciou, pokrokom vo vede, ekonómii krajiny a tiež sa rozvíjali nové techniky riešenia zločinov.
Bavíme sa o kriminálnej forenznej analýze, ktorá tu započala moderné vyšetrovanie, čo prinieslo veľa úspechu. Od snímania odtlačkov prstov cez pitvu až po profilovanie. Pozrite si, čo všetko príslušné orgány používali na uchytenie páchateľa už v 19.storočí.
Analýza odtlačkov prstov
Zistenie, že každý človek má iné odtlačky prstov a sú teda pre neho jedinečné, prišlo ešte pred zasadnutím kráľovnej Viktórie na trón. Ale až o pár rokov neskôr sa tento fakt aplikoval pri vyšetrovaní trestných činov (o “pár” rokov sa myslí až koncom 19.storočia). Celé to započal Sir Francis Galton, keď vyvinul klasifikáciu vzorov odtlačkov prstov.
Prvý muž v Spojenom kráľovstve usvedčený na základe odtlačkov prstov bol Harry Jackson (1902), ktorý ukradol súpravu biliardových gúľ.
Profilovanie
Na začiatku Viktoriánskej éry predstavovali zločiny maximálne drobné priestupky (lúpeže, prostitúcia, opilstvo či výtržníctvo) alebo zločiny z pomsty. Potom ale prišiel Jack Rozparovač! Sadistický sériový vrah, ktorého správanie bolo treba pochopiť.
Prvým profilovačom v histórii Anglicka sa stal doktor Thomas Bond, chirurg metropolitnej polície. Jacka Rozparovača opísal ako muža, ktorý je neustále “napádaný” erotickou túžbou v kombinácii s túžbou vraždiť. Výzorovo to mal byť slušne oblečený muž v strednom veku. Pravdepodobne osamelý s výstrednými zvykmi.
Analýza vlasov a vlákien
Stačilo, že sa na mieste činu našli nejaké vlasy alebo vlákna a hneď boli podrobené mikroskopickej analýze. Prvé takéto pozorovanie vlasov vykonal v roku 1861 Rudolf Virchow. Vtedy sa mu vďaka tomu podarilo usvedčiť páchateľa. Nikdy sa to ale nemohlo použiť ako jediný dôkazový materiál (predstavovali teda iba nepriamy dôkaz, aj keď častokrát veľmi dôležitý – mohol poskytnúť informácie o páchateľovi ako napríklad vek alebo pohlavie).
Balistická analýza
Čo sa týka balistickej analýzy, jej začiatky sa datujú do roku 1835. Vtedy Henry Goddard dokázal pri vyšetrovaní vraždy identifikovať zbraň páchateľa podľa nepatrného defektu vo vystrelenej guľke. Oveľa horšie to ale začalo byť, keď sa zbrane začali vyrábať sériovo. Identifikácie voľným okom už viac nebola možná. Vyšetrovatelia teda začali používať mikroskopy, aby videli guľku zblízka. Využili aj metódu rolovania po atramentovom papieri, aby sa zvýraznili identifikačné znaky.
Toxikológia
V devätnástom storočí bolo jednou z najpopulárnejších metód vraždy práve otrava. Možno to bolo preto, že jed bol voľne dostupný a existovali aj také jedy, ktoré sa ani pri pitve nedali odhaliť – vyzeralo to celkom tak, akoby obeť zomrela prirodzenou smrťou.
V roku 1836 však chemik John Marsh vyvinul test, ktorý umožnil lekárom otestovať ľudské tkanivo na prítomnosť arzénu. Tento vývoj viedol k usvedčeniu mnohých vrahov. Medzi odsúdených vrahov patrila aj Sarah Dazleyová, ktorá bola podozrivá z vraždy svojho prvého manžela a syna.
