Jantárová komnata - epický príbeh ukradnutého pokladu, ktorý zmizol v chaose vojny

Predstavte si v paláci veľkú miestnosť, ktorá je celá pokrytá jantárom a zlatom. Tak, že pri pohľade na ňu sa vám až zastaví dych. Ôsmy div sveta. Poklad, ktorý bol vytvorený najlepšími majstrami barokového sveta, a ktorý záhadne zmizol vo víre druhej svetovej vojny. Zostal len tieň, legenda… a množstvo otázok. Zmiznutie Jantárovej komnaty sa dodnes radí medzi najväčšie nevysvetliteľné záhady 20-teho storočia.

Príbeh sa začína v Prusku

Na začiatku príbehu to mala byť „len“ ukážka nesmierneho bohatstva a tiež vrcholnej diplomacie. V roku 1701 sa totiž na objednávku pruského kráľa Fridricha I. začala v Berlíne stavať luxusná miestnosť, ktorej steny, podlahu i strop mal pokrývať hlavne jantár, žiariaci v priamom svetle celkom ako zlato. Jantárovú komnatu navrhol Andreas Schlüter a samotnú mozaiku mu pomohli vytvoriť zruční remeselníci z Gdaňska. Už len predstava, že výsledok – teda izba, mala vážiť viac ako šesť ton, dáva tušiť, že to nebol len tak nejaký okrasný doplnok, ale ozajstný manifest bohatstva a moci.

Jantárová komnata ako dar pre cára

Fridrich I. zomiera a jeho nástupcovi Fridrichovi Viliamovi sa komnata už nezdá až taká príťažlivá. Teda aspoň nie tak, že by ju nedokázal „posunúť“ jednému z jej veľkých obdivovateľov, ktorým nebol nik iný ako Peter I. Veľký. A to ako gesto priateľstva a vďaky za spojenectvo vo vojne proti Švédom.

Tento skvelý diplomatický ťah v roku 1716 teda dostal komnatu do cárskeho Ruska. Najprv do Zimného Paláca v Petrohrade. Neskôr, na popud dcéry Petra Veľkého a neskoršej cárovnej Alžbety I., sa komnata presunula do Katarínskeho paláca v letnej panovníckej rezidencii v Cárskom Sele. Odborne nainštalovaná, upravená a tiež doplnená talianskymi barokovými prvkami. Za finálnymi úpravami stál popredný ruský barokový architekt s talianskym pôvodom Bartolomeo Rastrelli. Len vtedy sa z nej stala nádhera, akú svet do tej doby ešte nikdy nevidel.

Nádhera, ktorá ohromila celý svet

Jantárová komnata potom presne 200 rokov slúžila cárskemu Rusku ako symbol imperiálnej krásy a umeleckého triumfu. Na ploche približne 55 štvorcových metrov a jantárom na stenách, zrkadlami a zlatými detailmi vytvárala ilúziu nekonečnej žiary. Hostia, ktorí ju navštívili, boli doslova ohromení. Každý, kto do nej vstúpil, vraj na chvíľu zabudol dýchať. Aká je jej hodnota? Ak by sa dnes zázrakom našla, tak minimálne 350 miliónov eur. Z historického hľadiska je však jej hodnota samozrejme nevyčísliteľná.

S replikou komnaty začal ešte Sovietsky zväz, dokončili ju až v novom miléniu

V 70-tych rokoch Sovietsky zväz rozhodol, že Jantárovú komnatu opäť dostane na svetlo sveta, hoci len ako kópiu. Spustil tak náročný projekt jej rekonštrukcie, kde remeselníci a umelci desaťročia pracovali iba s pár zachovanými historickými fotografiami (k dispozícii bola napríklad len jediná kvalitnejšia farebná fotografia pôvodnej komnaty), či niekoľkými nie celkom presnými nákresmi.

Prišla perestrojka, následne aj rozpad sovietskeho impéria, a na jej dokončenie zrazu boli potrebné milióny dolárov. Po vynútenej prestávke v prácach, „dieru“ napokon zalepil nemecký Ruhrgas, keď na jej dokončenie poskytol 3,5 milióna dolárov. Hotovo, dielo sa podarilo a presne . Ceremóniu v Katarínskom paláci viedli vtedajší nemecký kancelár Gerhard Schröder a ruský prezident Vladimir Putin.

Výsledok rekonštrukcie bol a je naozaj ohromujúci. No stále je to iba tieň originálu, ktorý sa možno už navždy stratil.

Prežila socialistickú revolúciu, konca vojny sa však už nedočkala

Ale vráťme sa späť do doby, kedy ešte reálne existoval originál. Jantárová komnata ešte stihla poslúžiť aj sovietskej propagande, keď sa v Rusku dostali k moci komunisti po Veľkej októbrovej revolúcii.

Ale potom prišla druhá svetová vojna a v roku 1941 nacisti v rámci operácie Barbarossa napadli Sovietsky zväz. Pričom hneď na jej začiatku sa na sovietskom území dostali veľmi hlboko. Až k Petrohradu i neďalekému Cárskemu selu, kde si v Katarínskom paláci stále hovela naša Jantárová komnata. Kvôli rýchlemu postupu nemeckých oddielov na jej evakuáciu už nezostal čas, zostala preto iba provizórne zamaskovaná. Chyba.

Nemeckí dôstojníci totiž presne vedeli čo a kde majú v paláci hľadať a vôbec nezaváhali. Jantárovú komnatu takmer okamžite odhalili, kúsok po kúsku ju demontovali, a do 36 hodín bolo hotovo. Napokon ju starostlivo zabalenú do celkom 27 debien previezli do Königsbergu, dnešného Kaliningradu, kde ju opätovne zostavili v tamojšom zámku. Tam, kde podľa nacistov odjakživa patrila, teda v Tretej ríši. Komnata bola potom naposledy verejne vystavená v roku 1943. A potom? Nič, ticho, jednoducho zmizla z povrchu zemského.

Kam sa podela? Existuje množstvo fascinujúcich teórií

Koncom vojny sa stopa Jantárovej komnaty stráca. Niekto tvrdí, že bola zničená počas bombardovania Königsbergu v roku 1944. Iní veria, že ju Nemci tajne ukryli v horách, v podzemných bunkroch, alebo že sa prosto stratila pri prevoze. Pátrali po nej tajné služby, historici, novinári aj dobrodruhovia. A všetci narazili na to isté. Múr mlčania, zahmlievanie a falošné stopy.

Od roku 1945 prebehlo množstvo pátracích expedícií po celej Európe, ktoré mali za cieľ nájsť aspoň nejakú jej stopu. V Nemecku, Poľsku, Rusku, Bielorusku, dokonca aj v Česku sa objavili fámy, že sa komnata ukrýva v opustených baniach či podzemných tuneloch a úkrytoch. Nikdy sa pri tom však nenašiel ani len jeden jej nepopierateľne pravý fragment.

Teda až na jednu komodu a kamennú mozaiku, ktoré však podľa všetkého zmizli za nevyjasnených okolností pri krádežiach ešte počas existencie komnaty. Tieto originálne predmety z jantárovej komnaty sa objavili v Nemecku v roku 1997 a spolková vláda ich obratom vrátila Rusku.

Najpravdepodobnejšie je, že skončila v plameňoch, alebo?

Posledná reálna stopa po Jantárovej komnate je v spomínanom zámku v Königsbergu. Stihli ju ešte pred spojeneckým bombardovaním Nemci zo zámku evakuovať? Niektorí tvrdia, že nie a Jantárová komnata tak nadobro skončila v plameňoch. Iní zase, že skončila v podzemí hradu a čaká na svoje objavenie. Čo asi nebude také ľahké, pretože sovieti ešte v 60-tych rokoch nechali zrúcaninu zámku zrovnať zo zemou.

Alebo sa mohla spolu s loďou Karlsruhe ocitnúť na dne Baltského mora? Parník bol totiž jeden z posledných, ktorý opúšťal Königsberg ešte pred bombardovaním. Plne naložený, a sprevádzaný dvoma mínolovkami, čo svedčilo o prevážaní cenného nákladu. SS Karlsruhe napokon potopili sovietske lietadlá pri poľských brehoch. A nie, Jantárová komnata sa v jej útrobách nenašla. To už vieme naisto, pretože jej vrak v roku 2020 preskúmali nasadení potápači.

Na dne mora však mohla skončiť aj v útrobách lode Wilhelm Gustloff, kde ju podľa údajných svedkov videli nakladať na palubu v Gdyni. Loď následne potopila sovietska ponorka a bola to mimochodom jedna z najväčších námorných katastrof v histórii, pri ktorej zahynulo viac ako 9600 ľudí a z toho viac než polovica boli deti.

Ďalšie „zaručené“ informácie hovoria o tom, že pokojne môže byť ukrytá aj v katakombách zámku v severočeskom Frýdlante. Alebo v jaskyniach v Krušných horách neďaleko Drážďan pri českých hraniciach. Alebo v poľskom Wałbrzychu, kde mal mať konečnú legendárny nacistický vlak plne naložený drahocennosťami ulúpenými po celej východnej Európe.

Alebo…

Tých miest, kde by sa mala zaručene nachádzať je naozaj veľa. každopádne však stále platí, že Jantárová komnata nebola doposiaľ objavená.

A čo ak len predsa…

Existuje aj temnejšia verzia príbehu. A to, že komnatu si nacisti odviezli pri úteku do Južnej Ameriky. Alebo ešte niečo absurdnejšie. Že Stalin ešte pred vpádom Nemcov dal vyrobiť jej kópiu a originál dobre schoval. Nech je pravda akákoľvek, jedno je isté, Jantárová komnata stále ostáva jednou z najväčších záhad 20. storočia.

Možno naozaj „len“ ukrytá v nejakej skrýši, kde čaká len na to, kým ju niekto znovu objaví. Medzi faktami a fikciou dnes už existuje často len tenká hranica. Práve preto táto legenda fascinuje generácie historikov, hľadačov pokladov a aj obyčajných ľudí. Pretože niektoré príbehy sú jednoducho príliš veľké na to, aby sa rozplynuli len tak do stratena.

Zdroje: