Kontroverzná fotografia, o ktorej sa dodnes diskutuje. Sú to slzy radosti alebo smútku?
Jedna fotografia a milión interpretácii. Takmer vždy záleží len na človeku a jeho uhlu pohľadu na danú problematiku. V tom sú fotografie úchvatné. Zachytávajú absolútnu realitu, no pohľad na ne je následne nanajvýš subjektívny. Príkladom je aj obrázok, ktorý sme si pre vás pripravili. Zachytáva plačúcu ženu, ktorá typickým pozdravom víta Hitlera. Nedajte sa však oklamať, žena rozhodne nepatrí k nadšeným fanúšičkám nemeckého tyrana. Snímka pochádza z roku 1938 a často k nej bývajú pripojené nie úplne správne titulky.
Prezentuje ženu pociťujú úzkosť, ktorej po tvári stekajú teplé a slané slzy. Ide o odraz intenzívnych emócií, ktoré nebolo možné potlačiť. Nemusia však symbolizovať jasný smútok, ale možno aj zvláštny typ úľavy. Je ťažké odhaliť plný a správny význam. Poďme sa však bližšie pozrieť na situáciu, ktorá v Nemecku vládla. Nechajte sa aj vy pohltiť atmosférou.
Obraz plačúcej ženy vznikol po tom, čo Nemecko obsadilo jej vlasť
V roku 1938 zaujal britský premiér Neville Chamberlain jasné stanovisko ako reagovať na ambície Adolfa Hitlera a nacistickej strany v Nemecku. V súvislosti s tým prišlo aj podpísanie Mníchovskej zmluvy medzi Nemeckom, Talianskom, Francúzskom a Veľkou Britániou.
Nemecko málo ovládnuť Sudety, časť Československa, ktorá bola blízko Nemecka a žili tu milióny ľudí nemeckého pôvodu. Krátko na to Hitler ukončil svoju agresiu voči zvyšnej časti Československa. Žiaľ, prešlo len niekoľko mesiacov a Hitler od Mníchovskej dohody vycúval. V tom čase si už Nemecko podmanilo pohraničné mesto Cheb v Sudetoch.
Plačúca žena nebola jedinou osobou, ktorá sledovala, ako okolo nich prechádzajú Nemci
Snímka zachytená v spomínanom meste Cheb môže byť v určitých prípadoch orezaná, no plačúca žena tu nebola jediná. Rovnako ako ona, tu stoja aj ďalšie ženy, obyvateľky mesta a vítajú príchod Hitlera a jeho nemeckých posluhovačov. Dve ženy, ktoré sú v jej bezprostrednej blízkosti majú tiež svoj výraz tváre. Jedna skôr odovzdaný a pasívny, no pri druhej vidieť náznak úsmevu. Možno si v tom čase ešte neuvedomovali hrozby a nebezpečenstvá, ktoré ich čakajú, no vo všeobecnosti vládlo v Chebe nadšenie.
Jej slzy boli interpretované ako smútok a strach
Z jednej perspektívy mohol byť obraz plačúcej ženy pozdravujúcej Hitlera dôkazom úzkosti a smútku, ktorý cítila zo straty svojej vlasti. Je to dôkaz prehry, podvolenia sa a straty všetkých istôt.
Druhá perspektíva patriaca nacistickým predstaviteľom hovorila o emócií radosti, ktorá mala zachvátiť sudetských Nemcov, keď Hitler prekročil české hranice.
Obraz bol zneužívaný ako bohapustá propaganda
Jednalo sa o propagandu, či už zo strany nacistického Nemecka alebo zo strany Spojencov. Táto prax miatla ľudí ešte viac, a teda nebolo jasné, aká je skutočnosť, čo prirodzene prispievalo k chaosu.
Nemecko sa však nehodlalo uspokojiť len so zabraním územia mesta Cheb, ale chceli v okupácii pokračovať. Zároveň narážali na terče v podobe Židov (žijúcich aj v Chebe), ktorých sa potrebovali zbaviť a agresia voči nim sa neustále stupňovala. Netrvalo dlho a Nemecko ovládlo celé Československo.
Zaujímavá bola nemecká filozofia aj po zriadení protektorátu Čechy a Morava, kedy takzvané nemecké obce mali dostávať elektrinu a suroviny prednostne pred „českými obcami“.
