Králičí ostrov: Rozkošné králiky a temná história, ktorú pozná len málokto!
Ōkunoshima, známa dnes väčšinou ako Králičí ostrov alebo Usagi Jima, je malý ostrov v Japonsku, ktorý láka návštevníkov z celého sveta. Predstavte si stovky priateľských bielych králikov, ktoré sa túlajú po lúkach, prichádzajú k turistom a žiadajú o jedlo. Je to miesto, ktoré vyzerá ako kus rozprávky, ale pod tým roztomilým povrchom sa skrýva temná kapitola japonskej histórie, ktorú sme sa rozhodli vám predstaviť.
Nahliadnite za oponou – máločo je také, ako sa aj zdá ne prvý pohľad.
Tajná továreň na chemické zbrane počas druhej svetovej vojny
Ōkunoshima nebolo vždy rajom pre milovníkov králikov. V rokoch 1929 až 1945 tu japonská armáda tajne vyvíjala a vyrábala chemické zbrane vrátane mustardového plynu a fosgénu – látok, ktoré patria medzi najnebezpečnejšie chemické účinné látky použité počas druhej svetovej vojny. Kvôli tomu bol ostrov odstránený z mnohých oficiálnych máp, aby bol starostlivo a bezpečne ukrytý pred svetom.
Tieto chemické zbrane sa používali najmä počas vojny v Číne a podľa niektorých odhadov mohli spôsobiť desaťtisíce obetí medzi vojakmi i civilistami.
Po skončení vojny spojenecké sily a japonské úrady podnikli kroky na zničenie chemikálií a zariadení. Dokumenty boli zničené a pre mnohých Japoncov i svet zostali tieto udalosti záhadou až do neskorších desaťročí, kedy vzniklo na ostrove Múzeum jedov.
Ako sa na ostrove objavili králiky?
Dnešný obraz Králičieho ostrovu je výsledkom nejasného a čiastočne folklórneho vývoja. Existuje niekoľko legend. Niektorí trvajú na tom, že králiky na ostrov priviezli pracovníci po skončení výrobného programu – buď ako experimentálne zvieratá, alebo aby ich zachránili. Iní hovoria, že prišli omylom vďaka škole, ktorá tam v roku 1971 vypustila niekoľko domácich králikov počas školského výletu.
Občas sa spomína aj legendárna britská dvojica, ktorá opustila svoje domáce králiky na ostrove pri dovolenke. Moderní odborníci a historici sa zhodujú, že fakty o pôvode dnešnej populácie králikov zostávajú nejasné – zvieratá, ktoré slúžili na testovanie počas vojny boli s najväčšou pravdepodobnosťou v tom čase vystavené eutanázii, preto dnešné králiky musí pochádzať z iného zdroja.
Z vojnového tajomstva k turistickej atrakcii
Od 80. rokov minulého storočia sa ostrov stal prístupným pre verejnosť. Spomínané Múzeum jedov bolo otvorené v roku 1988 a dodnes ponúka návštevníkom pohľad na jeho temnú minulosť. Postupne sa však Králičí ostrov začal presadzovať ako turistická destinácia, kde sa dá úplne bežne interagovať s králikmi, baviť sa s nimi, prechádzať ostrovom alebo bicyklovať po tichých cestách, ubytovať sa v rekreačných zariadeniach alebo kempoch.
Najviac je však ostrov prezentovaný ako raj pre milovníkov zvierat, konkrétne králikov.
Temná stránka turistického raja
Pod pózou rozkošných králikov však leží niekoľko zásadných problémov. Králiky na ostrove nemajú prirodzených predátorov a rozmnožujú sa extrémne rýchlo, čo zničuje miestnu flóru a narušuje ekosystém.
Turisti im často dávajú zeleninu a listovú zeleninu napríklad kapustu, ktoré nemusia byť pre ich zdravie vhodné, kvôli nízkemu obsahu vlákniny. Niektoré zdroje upozorňujú, že populácia trpí nedostatkom prirodzenej potravy, zraneniami a chorobami, pretože veľká časť ich výživy závisí od nepravidelného kŕmenia návštevníkmi.
