Počas korunovačného ceremoniálu položili kráľovi Karolovi III. na hlavu dve koruny. Korunu svätého Euduarda počas korunovácie vo Westminsterskom opáctve a štátnu cisársku korunu, ktorá sa vymení pred tým, ako kráľ opúšťa toto miesto a presunie sa korunovačným sprievodom do Buckinghamského paláca. Koruny vyzerajú takmer identicky, prečo sú teda dve?
Predpokladá sa, že prvá koruna je pôvodná z čias vlády svätého Eduarda, ktorý panoval od roku 1042 až do svojej smrti v roku 1066. Henrich III. bol jeho veľkým fanúšikom a predpokladá sa, že bol prvým kráľom, ktorý pri svojej korunovácii použil korunu svätého Eduarda. Ďalší panovníci ho nasledovali. Keďže bol však Eduard svätcom, bola koruna považovaná za svätú relikviu, ktorá musela ostať na svojom mieste vo Westminsterskom opáctve.
Tradícia sa dodržiavala až do roku 1649, keď poslanci Olivera Cromwella zvrhli monarchiu a zničili takmer všetky jej regálie (kráľovské cennosti – odev a doplnky, neskôr práva a výsady). Pre korunováciu kráľa Karola II. v roku 1661 bola vyrobená nová koruna svätého Eduarda (pravdepodobne s použitím pozostatkových materiálov z originálu), ktorá sa s malými vylepšeniami používa do dnes.
Koruna svätca však nie je natrvalo uložená vo Westminsterskom opátstve, ale s ďalšími cennosťami sa nachádza v londýnskom Toweri. Takže kráľ Karol III. si nevymenil pokrývky hlavy len pre to, že cennosť svätého Eduarda nesmie opustiť Westminster.
Kráľovná Anna sa rozhodla, že si takmer 2,5 kilový symbol moci počas svojej korunovácie v roku 1702 nenasadí. Tradíciu opäť vzkriesil až Juraj V. v roku 1911. Ceremóniu ukončil tzv. „Štátnou cisárskou korunou“. Kráľovná Alžbeta II. si počas svojej korunovácie v roku 1953 nasadila obe pokrývky hlavy. A rovnako tak učinil aj jej syn, novopečený kráľ Karol III.
