Pred tým, ako sofistikované lekárske vybavenie mohlo definitívne určiť, kedy niekto skutočne odišiel z tohto sveta, sa mnohí ľudia obávali, že budú pochovaní zaživa. A mali prečo..
Obuvník
Okolo údajnej smrti 40-ročného nemeckého obuvníka v roku 1822 vzišlo mnoho otázok. Aj, keď rodina tvrdila, že vyzeral byť mŕtvy, jeho telo nebolo stuhnuté a ani nezapáchalo. Pohreb, preto pokračoval až do chvíle, kedy hrobár započul klopanie. Rýchlo odhádzal zeminu a našiel obuvníka, ako sa hýbe vo svojej rakve. V priebehu ďalších troch dní lekári vykonali niekoľko resuscitácií, avšak bezúspešne. Muža znova prehlásili za mŕtveho a tentokrát už nepočuli žiadne zvuky.
Essie Dunbar
V roku 1915 30-ročná Essie Dunbar z Južnej Karolíny utrpela smrteľný záchvat epilepsie, aspoň si to všetci mysleli. Po tom, čo ju vyhlásili za mŕtvu bolo jej telo pripravené na pohreb. Na ten sa však Essiena sestra nestihla včas dostaviť, a tak požiadala, aby ešte celkom nezasypanú rakvu vybrali a ona sa mohla posledný krát rozlúčiť. Keď bolo veko rakvy otvorené Essie sa posadila a usmievala na všetkých okolo seba. Žila ďalších 47 rokov.
Philomèle Jonetre
24-ročná francúzska Philomèle Jonetre v roku 1867 údajne podľahla cholere. Len 16 hodín po poslednom pomazaní bolo jej telo uložené do rakvy a spustené do zeme. Aj tentokrát hrobár započul klopkanie a okamžite ju vytiahol von. Hoci po priložení zapálenej sviečky pod nos nebol zjavný žiaden dych, v jej hrudi bolo počuť zreteľné rytmické zvuky a vykazovala tiež určité svalové kontrakcie a zášklby očných viečok. To však netrvalo dlho, a tak bola Philomèle oficiálne vyhlásená za mŕtvu a nasledujúci deň znova pochovaná.
Angelo Hays
Prípad mladého len 19-ročného francúza je pravdepodobne najpozoruhodnejším predčasným pohrebom 20. storočia. V roku 1937 Angelo havaroval na svojom motocykli a hlavou narazil do tehlovej steny. Jeho tvár bola taká znetvorená, že rodičom nebolo dovolené vidieť jeho telo. Bez zjavného pulzu bol Angelo vyhlásený za mŕtveho a pochovaný o tri dni neskôr. Avšak kvôli vyšetrovaniu miestnej poisťovne bolo jeho telo o dva dni na to exhumované a na veľké prekvapenie forenzného ústavu ešte stále teplé. Keďže bol Angelo v skutočnosti v kóme znížená potreba kyslíka udržala jeho telo nažive. Po mnohých operáciách a niekoľkých rehabilitáciách sa mladík úplne zotavil.
Ľudia cestovali z veľkej diaľky, aby si vypočuli jeho príbeh. A tak sa Angelo v roku 1970 vydal na turné spolu so svojou veľkou bezpečnostnou rakvou, ktorá obsahovala skrinku na jedlo, toaletu a malú knižnicu.
