Ohromujúce fakty o planéte Zem! Prečítajte si o našej domovine.
Planéta Zem nie je zaujímavá a dôležitá len preto, že je to miesto, kde žijú ľudia. Pútajú sa k nej i mnohé ďalšie fascinujúce fakty, o ktorých ste možno nemali ani len tušenie. Naša planéta je stará viac ako 4, 5 miliardy rokov, pričom dostupné informácie hovoria o tom, že asi pred 3,8 miliardami rokov sa zrodili prvé jednobunkové organizmy. Pred 230 miliónmi rokov po planéte chodili dinosaury a asi pred 200 tisícmi rokmi ich “nahradili” ľudia.
Zem je naším domovom a preto je dôležité, aby sme poznali jej zákutia a fakty. Dovoľte nám teda, aby sme vám otvorili oči. Veríme, že sa nám podarí rozšíriť vám obzory.
Vďaka pradávnym mikróbom mohla byť naša planéta fialová

Pri pohľade z vesmíru sa Zem javí ako modrá (vďaka vode) planéta so zelenými ostrovmi (krajiny s flórou). Jeden vedec však prišiel na to, že kedysi tomu mohlo byť celkom inak – vďaka mikróbom, ktoré tu kedysi žili a získavali energiu zo Slnka, avšak iným procesom ako fotosyntézou. Neobsahovali chlorofyl, a tak sa nejavili ako zelené. Mali však špeciálnu štruktúru, ktorá absorbovala slnečnú energiu a späť odrážala fialové a červené svetlo – preto mala mať planéta fialový odtieň.
Najsuchšie miesto na Zemi je na Antarktíde

Možno ste to nečakali a prekvapí vás to, ale naozaj je to tak – najsuchšie miesto na Zemi sa nachádza na Antarktíde a má rozlohu približne 3 hektáre. Medzi zainteresovanými ľuďmi sa nazýva aj ako Suché údolie. Nachádzajú sa tu vodné plochy, ale ne sozorujete tu ani dážď ani sneh. Typický je tu silný vietor, ktorý odháňa vlhkosť na iné miesta. V oblasti nepršalo 2 milióny rokov.
V dôsledku zemetrasení vzniká zlato

Znie to tak trochu bizarne, ale aj úžasne zároveň, no nie? Viacero prvkov sa nachádza pod zemským povrchom, ale počuli ste už o tom, že by zlato vznikalo v dôsledku zemetrasenia? Keď k nemu dôjde, dochádza k vypareniu vodu a zmiešaniu s oxidom kremičitým za vzniku zlata. Bohužiaľ, trvalo by extrémne dlho – 100 tisíc rokov – kým by tento proces vytvoril také množstvo zlata, ktoré by stálo za ťažbu.
Zem každú minútu zažije asi šesť tisíc bleskov

Počas búrky sa vytvára trenie medzi stúpajúcim a klesajúcim vzduchom, čo dá vo výsledku vznik elektrického náboja. Keď sa neviditeľný negatívny impulz vyslaný z jednej oblasti stretne s pozitívnym impulzom dochádza k vzniku blesku. Vedci odhadujú, že každú minútu udrie na celom svete dokopy 6 tisíc bleskov, čo rozhodne nie je málo.
Oceány Zeme sú také rozsiahle a hlboké, že ľudia z nich preskúmali sotva 5 %

Máme rôzne moderné technológie a objavy, no stále platí, že dno morí a oceánov je takmer úplne nepreskúmané. Hoci sme ako ľudstvo schopní vytvoriť mapu všetkých pozemských oceánov, zároveň sme schopní urobiť jasnejšie a presnejšie mapy Mesiaca, Marsu a Venuše.