Narodil sa v roku 1890 v Arnau v Rakúsko-Uhorsku a jeho meno je Viktor Lustig. O Viktorovom detstve sa toho veľa nevie. V ranom veku sa rozhodol precestovať svet, a aby mohol financovať svoje dobrodružstvá, začal klamať bohatých ľudí. Plynule ovládal niekoľko jazykov vďaka rôznorodým kultúram svojej vlasti, hral úlohu bohatého mladého muža a nazýval sa „grófom“. Ako sa mu podarilo predať Eiffelovu vežu a čo sa s ním stalo?
Tlačiareň na peniaze
Lustigov prvý podvod zahŕňal „stroj na tlačenie peňazí“. Potenciálne obete pozýval na obed a okúzľoval ich, až sa nakoniec rozhovor zvrtol na jeho prácu a zdroj zjavného bohatstva. Neochotne a so žiadosťou o čo najväčšie utajenie im povedal o svojom zdroji peňazí.
„Pokladnička“ bola v podstate falošná tlačiareň peňazí – chrlila bankovky, ktoré boli ukryté v stroji. Klientom ukazoval, ako škatuľa funguje, a pritom nariekal, že skopírovanie 100-dolárovej bankovky trvalo zariadeniu šesť hodín kvôli „chemickému spracovaniu“.
Klient, ktorý cítil obrovské zisky, kúpil pokladničku za vysokú cenu, zvyčajne nad 30 000 dolárov. Počas nasledujúcich dvanástich hodín stroj vyprodukoval ďalšie dve 100-dolárové bankovky. Potom vyrábala už len čistý papier, keďže sa jej zásoba 100-dolárových bankoviek vyčerpala. Klienti si potom uvedomili, že boli podvedení, ale Lustig už bol dávno preč.
Predaj Eiffelovej veže: Prvý pokus
Bolo to v máji 1925, keď Lustig prvýkrát vymyslel schému, ktorá z neho urobila legendu. Táto myšlienka ho napadla, keď čítal noviny: článok načrtávajúci problémy, ktoré malo mesto s údržbou Eiffelovej veže.
Vydával sa za vládneho úradníka a poslal pozvánku šiestim prominentným obchodníkom so šrotom v Paríži, aby prediskutovali možnú obchodnú dohodu. Lustig obchodníkom so šrotom povedal, že mesto si už nemôže dovoliť platiť za nehoráznu údržbu Eiffelovej veže, takže ju predá do šrotu.
Potom, čo úspešne predal Eiffelovu vežu za 70 000 dolárov (dnes okolo 1 milióna dolárov) jednému z obchodníkov s kovovým šrotom Andre Poissonovi, odišiel Lustig s kufrom plným peňazí do Viedne. Poisson bol príliš ponížený na to, aby sa sťažoval polícii.
Predaj Eiffelovej veže: Druhý pokus
Po tom ako sa mu podarilo úspešne predať Eiffelovu vežu to skúsil o šesť mesiacov neskôr rovnakým spôsobom. Tento raz kontaktoval iných obchodníkov a pozval ich na obed. Jednému z nich to začalo byť podozrivé, a tak zavolal políciu. Lustig započul tento rozhovor a rýchlo utiekol do USA.
Koniec Viktora Lustiga
V roku 1907 prišiel Lustig do Spojených štátov a do 30. rokov 20. storočia vykonal množstvo ďalších podvodov. Jedným z nich bol podvod s falošnými peniazmi. Spojil sa s chemikom a spustil podvod, v rámci ktorého boli schopní do americkej ekonomiky uvoľniť až 100 000 dolárov mesačne (dnes asi 1,4 milióna dolárov).
Jeho priateľka ho zaradila, keď ho podozrievala, že ju podvádza. Bol poslaný do väzenia, ale ešte neskončil. Z väzenia sa mu nejako podarilo uniknúť cez povraz posteľnej plachty.
Jeho šťastie sa však napokon vyčerpalo: o mesiac ho chytili v Pittsburghu a následne ho odsúdili na dvadsať rokov do najslávnejšej väznice zo všetkých – Alcatrazu. 9. marca 1947 dostal zápal pľúc a o dva dni zomrel.
