Príbeh psa poslaného do väzenia! Namiesto trestu robil väzňom spoločnosť.
Viete si predstaviť, že by akýkoľvek pes urobil niečo také, pre čo by mohol skončiť vo väzení? Väčšinou ich poznáme ako láskavé a mierumilovné stvorenia, ktoré sú ale z veľkej časti odrazom svojich majiteľov. Napriek tomu nebýva zvykom, aby boli zvieratá súdené a končili vo väzení. Ako to teda bolo?
V roku 1924 bol pes menom Pep poslaný na doživotie do väzenia v Pensylvánii. Ide u úplne legitímne rozhodnutie vykonané na základe určitých dôkazov o tom, že Pep usmrtil mačku a tým spáchal trestný čin. Možno však za tým celým bol úplný iný zámer – niektorí hovoria, že bol do väzenia poslaný pre to, aby väzňom a dozorcom spríjemňoval dni.
Pes Pep bol darom pre guvernéra
Údajne ho v roku 1923 dostali guvernér Gifford Pinchot z Pensylvánie ako dar. Bohužiaľ, Pep v tejto rodine pobudol pomerne krátko – len niečo okolo jedného roka. Bol totiž umiestnený do väznice v Pensylvánii. Mohli za to správy šíriace sa od dozorcov vo väzení, ktorí sa sťažovali na nízku morálku väzňov a práve pes Pep mal byť riešením. Vynikal vo výbornej výchove, priateľskosti a dobromyseľnosti, čo rozhodne mohlo pomôcť. Bol teda zvolený za zvláštneho terapeutického psa.
Pep bol „odsúdený“ za vraždu mačky
Aby Pep nebol umiestnený do väzenia bez akéhokoľvek vysvetlenia, rozhodli sa mu prišiť oficiálny prípad spolu s odsúdením, takže bol aj vedení v registri väzňov s väzenským číslom. Skutočného trestu sa Pepa našťastie nedočkal. Skôr figuroval ako maskot celej väznice a dozorcov.
Pep sa v roku 1925 dostal na celoštátne titulky
Na verejnosti sa rozprával oficiálny príbeh o tom, ako súdy odsúdili za trestný čin psa. Do toho sa ale zapojili obhajcovia práv zvierat, ktorý začali požadovať pre Pepa spravodlivosť. Pôvodný majitelia psa dostali celú kopu listov a petícii, kde ľudia bojovali proti krutosti uväznenia psa.
Vtedy sa rozhodli vyjsť s pravdou von a vysvetlili verejnosti, že Pep bol do väzenia poslaný za účelom pomôcť väzňov v ťažkých chvíľach a navodiť priateľskejšiu atmosféru medzi nimi a dozorcami, ktorým sa situácia začínala vymykať z rúk.
Meno psa bolo oficiálne očistené
Celá spoločnosť sa dozvedela pravdu o tom, že Pep je skvelým a oddaným psom a nikdy by nikomu neublížil. Vo väzení bolo o neho postarané, avšak stále sa našli ľudia, ktorým sa nepáčilo, že Pep bol v podstate majetkom väznice a nebol tam zo slobodnej vôle. Nakoniec ale prevážila dobrota a zhovievavosť – ľudia pochopili, že tak temné miesto, akým je väzenie si zaslúži trochu netradičnej radosti.
Pep strávil vo väzení dva roky
Keďže sa nedalo spochybniť, že život psa by nemal byť premrhaný, nakoniec sa po dvoch rokoch rozhodli Pepa zo svojej pozície stiahnuť. Tým boli zachované a rešpektované všetky jeho práva a potreby. Skončil v príjemnej starostlivosti v ešte krajšom prostredí. Zomrel spokojný a šťastný a pochovaný bol v jeho obľúbenom kvetinovým záhone.
