Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2187 – čivavy ako mestský gang a prečo srdcia zlyhávajú najčastejšie v pondelok
Dnes sa dozvieš, ako sa žena v Islandii omylom hľadala počas vlastnej záchrannej akcie, čo sa stalo, keď v Arizone ovládla ulice svorka čiváv, prečo je pondelok najrizikovejším dňom pre srdce, aké genetické tajomstvo skrývajú Ázijci v súvislosti s pachom a čo vlastne znamená trend „kangatarianizmu“ v Austrálii.
Fakt č. 1: Pátranie na Islande

V roku 2012 zažila skupina turistov na Islande zvláštnu situáciu, keď sa po zastávke na odpočívadle začala šíriť správa, že jedna žena zmizla. Problém bol v tom, že nezvestná sa medzitým prezliekla, takže ju spolucestujúci nespoznali. Sama sa pridala do pátrania a celé hodiny sa spolu s ostatnými brodila drsnou sopečnou krajinou. Pátranie trvalo až do tretej ráno, kým niekto nespojil fakty: „nezvestná“ žena bola medzi dobrovoľníkmi celú dobu. Smutná udalosť sa tak zmenila na veselú historku, na ktorú nikto zo zúčastnených určite nezabudne.
Fakt č. 2: Čivavy

Vo februári 2014 sa ulice Maryvale v Arizone stali bojiskom, keď svorka túlavých čiváv začala útočiť na deti, šíriť neporiadok a dokonca verbovať väčších psov do svojho „gangu“. Miestni obyvatelia volali na mestskú službu odchytu zvierat viac než 600-krát za jediný mesiac — trojnásobne viac než zvyčajne. Situácia bola vážna, pretože psy neboli kastrované a svorka sa prirodzene rozrastala. Úrady nakoniec vyzvali obyvateľov, aby psy zatvárali do svojich dvorov, kým nepríde odchytová služba. Malé psy tak ukázali, že dokážu spôsobiť veľký chaos.
Fakt č. 3: Pondelkové rána

Lekári už dávno vedia, že ráno je najčastejší čas výskytu infarktov, no štatistiky ukazujú, že najrizikovejším dňom v týždni je pondelok. Dôvodom je kombinácia biologických a psychologických faktorov. Ráno stúpa hladina stresového hormónu kortizolu, čo môže spôsobiť prasknutie usadenín cholesterolu v tepnách. Keď sa k tomu pridá zvyšujúci sa krvný tlak a návrat do práce po víkende, riziko prudko stúpa. Odborníci odporúčajú zvládať stres pomocou jogy, meditácie, cvičenia či smiechu, ktoré pomáhajú znižovať napätie a chrániť srdce.
Fakt č. 4: Východná Ázia

Vedci zistili, že až 99 % obyvateľov východnej Ázie nosí genetickú variantu ABCC11, ktorá spôsobuje suchý ušný maz a zároveň zabraňuje tvorbe telesného pachu. Na rozdiel od západných populácií, kde potné žľazy produkujú látky rozkladané baktériami na zapáchajúce zlúčeniny, ľudia s touto mutáciou takmer žiadny telesný pach nemajú. Preto je v Japonsku, Kórei či Číne dopyt po deodorantoch minimálny. Tento genetický fakt ukazuje, že naše predstavy o hygiene nie sú univerzálne, ale súvisia s biológiou aj kultúrnymi zvyklosťami.
Fakt č. 5: Kangatarianizmus

Austrália priniesla do sveta nový pojem: kangatarianizmus. Ide o stravovací štýl podobný vegetariánstvu, pri ktorom ľudia nekonzumujú žiadne mäso okrem klokaniny. Rozhodnutie vychádza z etických aj ekologických dôvodov. Klokany žijú vo voľnej prírode, neprodukujú toľko metánu ako dobytok a ich lov je prísne regulovaný. Mäso je navyše chudé, bohaté na bielkoviny, železo a zinok. Hoci niektorí kritici tvrdia, že ide stále o zabíjanie zvierat, zástancovia vnímajú kangatarianizmus ako kompromis medzi zdravím, udržateľnosťou a etickým prístupom k prírode.
Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!
Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5













