Zaujímavosti ku káve, ktoré ti zaručene rozšíria obzory #1570 – v starovekom Egypte nechali telá krásnych žien prejsť do rozkladu, aby sa balzamovači neuchýlili k nekrofílii a na plážach škótskeho ostrova Ronaldsay žije druh oviec, ktorý sa živí výlučne morskými riasami

3316

V dnešných zaujímavostiach ku káve si prečítate o tom, ako v starovekom Egypte nechali telá krásnych žien prejsť do rozkladu, aby sa balzamovači neuchýlili k nekrofílii a dozviete sa, že na plážach škótskeho ostrova Ronaldsay žije druh oviec, ktorý sa živí výlučne morskými riasami.

Už ste si všimli, že váš domáci miláčik počas hry kýcha? Nemusíte sa báť, nejde o žiadny závažný symptóm. Je to znamenie jeho spokojnosti. Ak pes počas hrania sa, či už s vami, alebo s kamarátom kýcha, chce tým len povedať: „Táto hra je super a veľmi sa mi páči!“.

Grécky historik Herodotos sa vo svojom diele zmienil, že starovekí Egypťania nechávali zosnulé telá krásnych, mladých a vysokopostavených žien 3 až 4 dni chátrať, kým sa nezačali rozkladať a potom boli poslané na balzamovanie. Urobili to, aby odradili balzamovačov od nekrofílie.

Na ostrove North Ronaldsay v Škótsku žije druh oviec s názvom North Ronaldsay, ktoré sa živia výlučne morskými riasami. Okolo ostrova bol postavený múr na ochranu plodín pred ovcami, ktorý obmedzuje ich pohyb len na pobrežie, kde sa prispôsobili, aby prežili vďaka morským riasam.

Frederick Douglass je označovaný za sociálneho reformátora, abolicionistu (bojovník za zrušenie otroctva), spisovateľa, štátnika a najfotografovanejšieho Američana 19. storočia. Podľa Múzea amerických spisovateľov bol jeho portrét zhotovený viac ako 160-krát na stretnutiach po celej Amerike.

Chloroform je obľúbeným prostriedkom na omráčenie obetí, často používaný v detektívkach či kriminálnych seriáloch. Nie všetko z týchto príbehov je však založené na pravde. Po vdýchnutí chloroformu (väčšinou z nejakej látky) však na omráčenie neúčinkuje okamžite. Trvá až približne 5 minút, kým obeť upadne do bezvedomia.

Potravou veveričiek obyčajných nie sú len semená zo šišiek a orechy, ale živia sa aj hubami. Aby si zabezpečili potravu na zimu, natrhajú huby na malé kúsky a urobia z nich takzvané trhance. Tie potom povešajú po stromoch, aby vyschli a mali tak potravu aj v zime. Sušeným hubám totiž nehrozí infikovanie larvami hmyzu.

Málo? Tak hor sa na predošlú časť!

Zdroj: 1234567 

Alexandra Rakučiaková
Ahojte, volajú ma Alex. Som vášnivá knihomolka, no baví ma aj varenie, krížovky, kvízové súťaže, spoločenské hry a zo všetkého najviac zbožňujem hokej. Vyštudovala som síce právo, no veľkú lásku som našla práve v žurnalistike. Prajem pohodové čítanie :-)
Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre