V dnešných Zaujímavostiach ku káve sa dozviete ako vznikajú čierno-pieskové pláže a aké veľké je mláďa pandy po narodení.
Vôňa je chemická častica, ktorá vojde nosom do čuchových častí mozgu, kde sa vnem najprv spracuje do podoby, ktorá je pre mozog čitateľná. Mozgové bunky potom tieto informácie prenášajú do malej oblasti mozgu nazývanej amygdala, kde sa spracúvajú emócie, a potom do priľahlého hipokampu, kde dochádza k učeniu a tvorbe pamäte.
Vône sú jediné vnemy, ktoré sa takto priamo dostávajú do emocionálnych a pamäťových centier mozgu. Všetky ostatné zmysly najprv putujú do oblasti mozgu nazývanej talamus, ktorá funguje ako ústredňa a prenáša informácie o veciach, ktoré vidíme, počujeme alebo cítime, do zvyšku mozgu. Vône však obchádzajú talamus a dostávajú sa do amygdaly a hipokampu.
Výsledkom je úzke prepojenie medzi emóciami, spomienkami a vôňami. To je dôvod, prečo sú spomienky vyvolané vôňami na rozdiel od iných zmyslov prežívané ako emocionálnejšie a sugestívnejšie. Známa, ale dávno zabudnutá vôňa môže ľudí dokonca dohnať k slzám.
Etymológia slova žralok je neistá, najpravdepodobnejšia uvádza, že pôvodný význam slova bol „dravec, ten, kto loví iných“ z holandského schurk, čo znamená „darebák, lotor“, ktorý sa neskôr použil na rybu kvôli jej dravému správaniu.
Štúdia skúmala asymetriu pohlavných orgánov na veľkej vzorke mužov. Testovanými bolo 6544 nedelikventných mužov, s ktorými Kinseyho inštitút pre výskum pohlavia, rodu a reprodukcie viedol rozhovory v rokoch 1938 až 1963.
Meradlami boli štyri ukazovatele asymetrie penisu a mieška. Väčšina mužov uviedla určitý stupeň bočnej asymetrie ochabnutého penisu a semenníkov; menšia asymetria bola uvedená v prípade vztýčeného penisu. Asymetria sa zvyčajne vyskytovala v ľavom smere a tento vzorec sa vyskytoval u pravákov aj ne-pravákov. Tento „ľavostranný“ vzor bol však výrazne menej výrazný u pravákov.
Uprostred rozľahlej vegetácie v Kromlau v nemeckom Kromlauer Parku sa nachádza jemne klenutý most známy ako Rakotzbrücke, ktorý bol špeciálne postavený tak, aby pri odraze vo vode pod ním vytvoril kruh.
Tenký oblúk tiahnuci sa nad vodami jazera Rakotzsee, ktorý dal v roku 1860 postaviť rytier miestneho mesta, je nahrubo vymodelovaný z rôznorodého miestneho kameňa. Podobne ako mnohé premostenia po celej Európe je Rakotzbrücke známy ako „diablov most“, a to kvôli hovorovej reči, že takéto mosty sú také nebezpečné alebo zázračné, že ich musel postaviť sám diabol. Hoci most (rovnako ako všetky ostatné) vytvorili ruky smrteľníkov, jeho stavitelia si zrejme viac vážili estetiku mosta ako jeho užitočnosť.
Oba konce Rakotzbrücke zdobia tenké skalné ihlice vytvorené tak, aby vyzerali ako prírodné čadičové stĺpy, ktoré sa vyskytujú na mnohých miestach v Nemecku. Okrem toho je zakrivenie mosta navrhnuté tak, aby tvorilo polovicu dokonalého kruhu, takže pri pokojnej vode a správnom svetle vytvára ilúziu úplného kamenného kruhu.
Dnes si most možno v parku stále pozrieť, ale v záujme jeho ochrany je prechod cez starnúcu pamiatku zakázaný.
Island je domovom približne 130 sopiek, z ktorých mnohé sú dodnes aktívne. Keď sa roztavená láva dostane do vody, dochádza k prudkej interakcii medzi horúcou lávou a morskou vodou. Najpozoruhodnejšiu pláž s čiernym pieskom na Islande nájdete na južnom pobreží, hneď vedľa okružnej cesty, 180 km od Reykjavíku.
Láva sa ochladzuje tak rýchlo, že sa okamžite rozpadá na úlomky a piesok. Obrovské množstvo lávy, ktoré sa naraz dostane do ľadového mora, môže v priebehu niekoľkých hodín vytvoriť dostatok úlomkov na vytvorenie novej čiernej piesočnatej pláže.
Reynisfjara sa nachádza v blízkosti veľkej sopky, ktorá za posledných tisíc rokov niekoľkokrát vybuchla. Povestná sopka Katla je už takmer sto rokov nečinná. Čierny piesok v Reynisfjare vznikol počas jednej z veľkých erupcií Katly.
Fyziológ a biochemik Joseph Kunkel z Massachusettskej univerzity v Amherste, ktorý sa zaoberá vývojom švábov, vysvetľuje, prečo šváby – a mnohé iné druhy hmyzu – dokážu prežiť dekapitáciu (odseknutie hlavy).
Po prvé, dekapitácia u ľudí vedie k strate krvi a poklesu krvného tlaku, čo sťažuje prenos kyslíka a výživy do životne dôležitých tkanív. Okrem toho ľudia dýchajú ústami alebo nosom a mozog riadi túto kritickú funkciu, takže dýchanie by sa zastavilo. Okrem toho ľudské telo nemôže prijímať potravu bez hlavy, čo zaručuje rýchlu smrť hladom, ak by prežilo ostatné nepriaznivé účinky straty hlavy.
Šváby však nemajú taký krvný tlak ako ľudia. „Nemajú obrovskú sieť krvných ciev ako ľudia, ani drobné kapiláry, ktoré potrebujú veľký tlak, aby cez ne tiekla krv,“ hovorí Kunkel. „Majú otvorený obehový systém, v ktorom je oveľa menší tlak. Po odrezaní hlavy by sa im veľmi často krk uzavrel len zrážaním krvi.“
Šváby sú tiež studenokrvné, čo znamená, že potrebujú oveľa menej potravy ako ľudia. „Hmyz dokáže prežiť týždne na jedle, ktoré mal jeden deň,“ hovorí Kunkel. „Pokiaľ ich nezožerie nejaký predátor, zostanú len ticho sedieť, pokiaľ sa nenakazia plesňou, baktériou alebo vírusom. Potom sú mŕtve.“
Všetky pandy sa rodia veľmi malé, Priemerná hmotnosť je 100 gramov. Najľahšie zaznamenané mláďa malo iba 36 gramov a najťažšie 210 gramov.
Podľa odborníka doktora Wanga Dajuna je malá pôrodná veľkosť určite výsledkom evolúcie trvajúcej milióny rokov. Je to druh stratégie rozmnožovania. Táto stratégia je spôsobená tým, že pandy sa živia takmer výlučne bambusom, ktorý má veľmi nízku výživovú hodnotu.
Novorodené pandy veľké sú ružové a bez srsti. Ikonické čiernobiele sfarbenie prichádza neskôr, približne po 3 týždňoch. Obdobie párenia je na jar od marca do mája. Samce a samice sa zvyčajne stretávajú najviac 2 až 4 dni. Tehotenstvo trvá od 95 do 160 dní.
Pozrite si ďalšie zaujímavosti vo forme videa !
Málo? Tak hor sa na predošlú časť!
Zdroj 1, Zdroj 2, Zdroj 3, Zdroj 4, Zdroj 5, Zdroj 6, Zdroj 7
