V dnešných Zaujímavostiach ku káve sa dozviete, či naozaj existuje bod G, a ak áno, kde sa teda nachádza. Ďalej zistíte, ako istý profesor transplantoval kozám gén z pavúka, prečo to urobil a k akému výsledku to viedlo.
Vo veku 2 rokov deti zvyčajne používajú viac ako 300 slov a rozumejú približne 1000 slov. Okolo tretieho roku života začínajú deti používať jazyk na rôzne veci. Nesnažia sa len získať to, čo chcú, tým, že sa pýtajú, ale rozprávajú aj o svojich minulých zážitkoch a začínajú ho používať aj na hranie.
O existencii bodu G sa veľa diskutuje, ale poďme to raz a navždy ukončiť. Odborníčka na sex a zakladateľka The V.Club Courtney Clemanová hovorí, že to, čo predstavuje bod G, sa stále objavuje, ale otázka jeho existencie je vyriešená. „Vedie sa diskusia o tom, či je bod G vnútorným výbežkom klitorálneho orgánu, alebo či zahŕňa aj iné nervové zakončenia,“ hovorí. „Ale podstatné je, že bod G existuje a každá žena ho má.“
Špinavý sneh sa zvyčajne topí rýchlejšie ako čerstvý, pretože absorbuje viac energie zo Slnka, a to nie je problém len v mestách so sadzami a pieskom. S výnimkou niektorých hôr a vysokých náhorných plošín snehová pokrývka na jar a začiatkom leta prirodzene ustupuje zo zemského povrchu. Prach na povrchu snehu tento proces výrazne urýchľuje.
Výskumníci z Wyomingskej univerzity vyvinuli spôsob, ako do kôz vniesť gény pavúkov, čo výskumníkom umožňuje získavať z kozieho mlieka proteín na rôzne účely. Pavúčie hodvábne vlákno by napríklad mohlo mať vďaka svojej pevnosti a pružnosti viacero využití v medicíne, napríklad na výrobu umelých väzov a šliach, na šitie očí a na opravu čeľuste. Mohlo by sa použiť aj v nepriestrelných vestách a vylepšených airbagoch do áut.
Na získanie dostatočného množstva pavúčieho hodvábu na tieto účely je zvyčajne potrebný veľký počet pavúkov. Pavúky však majú tendenciu byť teritoriálne, takže keď sa výskumníci pokúsili založiť pavúčie farmy, pavúky sa navzájom pozabíjali.
Aby tento problém vyriešili, profesor a ďalší výskumníci sa rozhodli vložiť gén pavúčieho hodvábu do kôz tak, aby kozy vytvárali proteín len vo svojom mlieku. Ako každý iný genetický faktor, aj tento gén má len určité percento kôz. Napríklad zo siedmich kozliat narodených vo februári 2010 boli tri pozitívne testované na prítomnosť génu pre hodvábny proteín.
Krížové more (označované aj ako štvorcové more alebo štvorcové vlny) je stav mora, keď oceánske vlny generované vetrom vytvárajú neparalelné vlnové systémy. Môže to nastať vtedy, keď vodné vlny z jedného poveternostného systému pokračujú napriek zmene vetra. Vlny generované novým vetrom prebiehajú pod uhlom k starému.
Tento stav mora je pomerne bežný, ale nebezpečný a zistilo sa, že veľké percento lodných nehôd sa vyskytuje v tomto stave. Plavidlám sa lepšie darí, keď sú kolmé na vlny. V priečnom mori je väčšia pravdepodobnosť, že plavidlá nebezpečne uviaznu.
Priečne vlnobitie vzniká vtedy, keď sú vlnové systémy skôr vlnami s dlhšou periódou než vlnami s krátkou periódou, ktoré vytvára vietor.
Zebra chrumká trávu na poli v Afrike. Neďaleko nej je kôň, ktorý tiež hľadá potravu. Hmyz uhryzne blízke zviera a napije sa jeho krvi. Mucha je malá, ale môže predstavovať veľký problém. Pri kŕmení môže prenášať smrteľné choroby. Našťastie pre zebru hladná mucha na nej nesadne.
Tim Caro, biológ z Kalifornskej univerzity v Davise, navštívil farmu vo Veľkej Británii, kde žili zebry, kone a konské muchy. Jeho tím pomocou videokamier zaznamenával muchy v blízkosti koní a zebier. Zábery ukazovali dráhu letu každej muchy.
Vedci zistili, že na zebry pristálo oveľa menej múch ako na kone. A kone prezlečené za zebry priťahovali menej múch ako kone bez srsti alebo s bielou a čiernou srsťou.
Ako Caro predpokladal, dôkazy ukázali, že pruhy odrádzajú muchy od pristátia. Vedci nevedia, prečo pruhy pomáhajú. Ale Caroove zistenia ukazujú, že pruhy sú adaptáciou, ktorá pomáha odháňať muchy.
Pri silnej, pulzujúcej bolesti hlavy si človek často položí ruky na obe strany hlavy a tvrdí: „Mám pocit, akoby sa môj mozog tlačil von, preto je lepšie ho držať vnútri.“ Tento pocit vyvoláva falošný dojem, že mozog sa sám zväčšuje a spôsobuje pocit bolesti.
Je zaujímavé, že mozgové tkanivo necíti bolesť rovnako ako koža alebo iné orgány. Keďže mozog je obalený tvrdým ochranným obalom, nevyvinul sa tak, aby reagoval na dotyk alebo pocit tlaku, ako to majú iné, viac odhalené časti nášho tela. To znamená, že mozgový chirurg môže rezať mozgové tkanivo u bdelého pacienta bez toho, aby pacient cítil nôž.
Bolesť hlavy vzniká v dôsledku aktivácie alebo podráždenia štruktúr, ktoré bolesť vnímajú: kože, kostí alebo krčných kĺbov, dutín, ciev alebo svalov. Ak má človek nádor na mozgu, bolesť sa zvyčajne objaví až neskôr – nádory mozgu vo všeobecnosti spôsobujú bolesť až vtedy, keď sa zväčšia natoľko, že poškodia kosti alebo roztiahnu cievy či nervy.
Problémy s krkom môžu vyústiť aj do bolesti hlavy, pričom bolesť z krku a zadnej časti hlavy často vyžaruje cez temeno hlavy do oka. Infekcia alebo zápal prínosových dutín (zvyčajne sa vyskytujúci ako súčasť alergickej reakcie) je však nezvyčajnou príčinou opakujúcich sa bolestí hlavy.
Pozrite si ďalšie zaujímavosti vo forme videa !
Málo? Tak hor sa na predošlú časť!
Zdroj 1, Zdroj 2, Zdroj 3, Zdroj 4, Zdroj 5, Zdroj 6, Zdroj 7
