Život plný zlých rozhodnutí úzkostného sultána Ibrahima I. – vyrastal v „klietke“.
V histórii osmanskej ríše je sultán Ibrahim I. známy ako jeden z najextravagantnejších vládcov. Aj napriek jeho pomerne krátkemu obdobiu vládnutia – niečo cez osem rokov, jeho vláda bola definovaná dekadenciou, rodinkárstvom, márnosťou a občas aj hystériou. Ako to už v takýchto prípadoch býva, stáť za tým všetkým mohlo Ibrahimovo tragické detstvo.
Ibrahim sa narodil v Istanbule v roku 1615 ako druhý syn Ahmeda II. Jeho brat však náhle zomrel, a tak sa Ibrahim nečakane stal vládcom, o ktorom sa šírili rôzne chýry zahŕňajúce jeho polyamóriu. Vyznamenal sa však aj svojou krutosťou. Príbehy, ktoré o ňom kolujú však treba brať s rezervou, povráva sa tiež, že mohol trpieť duševnými poruchami alebo mohlo ísť o kampaň na pošpinenie jeho mena.
Niekoľko rokov svojho života strávil v klietke paláca
V roku 1623, keď na trón nastúpil jeho starší brat Murad IV., bol 8-ročný Ibrahim uväznený v klietke paláca. Nebola to však typická klietka, išlo len o vymedzenie určitej časti paláca, v ktorej sa nachádzali možní nástupci aktuálneho vládcu. Tam mali byť neustále pod dozorom, aby nehrozilo, že zorganizujú prevrat (čo by nebolo ničím nezvyčajným, vzhľadom na skutky vládcov – sám Murad IV. dal zabiť svojich bratov, pričom ušetril len Ibrahima).
Keď sa dozvedel, že sa stal novým sultánom, myslel si, že je to za trest
Ibrahim žil v neustálom strachu, že je jeho život v ohrození. Aj keď to znie bizarne, nebola to celkom iracionálna myšlienka. Koniec koncov veľmi dobre vedel, čo sa stalo s jeho bratmi a aké hry sa v paláci hrajú. Musel vidieť pozostatky svojho brata, aby uveril, že to nie je len zlý sen.
Jeho zdravie nebolo dobré, čo vo veľkom využívali ľudia z jeho okolia
Neustále obavy zo straty života sa na ňom nepochybne podpísali. Počas celého života trpel rôznymi stavmi, ktoré nepriaznivo vplývali na jeho zdravie. Okrem iného mu lekári diagnostikovali aj neurasténiu (patologické prejavy úzkosti aj v situáciách, kedy človeku nehrozí nebezpečenstvo). Práve kvôli tejto chorobe za neho vo veľkej časti rozhodoval aj takzvaný prvý veľkovezír – takzvaný duchovný radca.
Kvôli fámam o nevere nechal utopiť 278 konkubín
Počas jeho vlády sa šírili rôzne chýry, ktoré mali za úlohu, okrem iného, zneistiť aj samotného Ibrahima. Pôvodcom chýr bola jedna z konkubín, ktorá inú obvinila z nevery voči sultánovi, na to sa sultán nahneval a nechal utopiť veľkú väčšinu svojich konkubín s výnimkou tej, ktorá to všetko začala.
Do vysokých pozícií menoval ľudí z nižšej triedy
Napriek všetkým zlým vlastnostiam a rozhodnutiam bol voči ľuďom (mužom aj ženám bez výnimky), ktorých si obľúbil, štedrý. Viacerých z nich povýšil bez ohľadu na ich postavenie – vymenoval ich do významných funkcií v ríši. Jednou z najdramatickejších ocenení bolo, keď Ibrahim povýšil muža z pozície kúpeľníka na generála janičiarov, elitnú jednotku domácich stráží.
