7 hrôzostrašných príbehov, ktoré sa stali za bieleho dňa
Príšernosti sa nedejú iba v noci, ale aj počas bieleho dňa. Ak si myslíte, že deti neunášajú z preplneného nákupného centra, že vás nikto nenapadne na rušnej autobusovej stanici alebo v centre mesta, ste na omyle. Nasledujúci článok vás možno presvedčí, že oči by ste mali mať na stopkách každú chvíľu a nie iba v noci. Prinášame vám 7 hrôzostrašných príbehov, ktoré sa stali za bieleho dňa.
1. Únos
Keď som bol malý, cestou zo školy ma zastavil muž a spýtal sa, či mám rád PlayStation a Nintendo. Odvetil som, že áno a že milujem Final Fantasy. Na to zareagoval: „To je ale náhoda! To všetko mám v dodávke. Stojí za rohom. Chceš si zahrať?“ Povedal som mu, že sa musím spýtať mamy. Utekal som domov a zavolal mame. Povedala mi, aby som zamkol dvere, schoval sa do pivnice a nikoho nepúšťal dnu. Neskôr mi všetko vysvetlila. Ten muž ma pravdepodobne chcel uniesť.
2. Vražda
Priateľka bývala v naozaj nebezpečnej štvrti. Keď sme sa raz lúčili, sused prešiel cez ulicu a začal na mňa kričať. Bol to jej rovesník a zjavne ho poznala. Urážal ma, kričal, a keď som sa chcel s ním porátať, tak mi vyhrožoval: „Mám zbraň. Zabijem ťa!“ Nikdy na to nezabudnem.
3. Napadnutie
Keď som mal dvanásť, na preplnenej autobusovej stanici ma počas rannej špičky napadol o niekoľko rokov starší chalan. Nič som mu neurobil, vôbec som ho nepoznal. Dospelí, ktorí tam stáli a čakali na svoje spoje, neurobili nič. Nikto mi nepomohol.
4. Nádor
Mamu zobrala sanitka, lebo mala záchvat. V nemocnici mi potom doktor oznámil, že jej našli nádor na mozgu. Bol to len začiatok konca.
5. Znásilnenie
Pamätám si, že na jednej akcii sa ma raz pokúsil nejaký chlap zatiahnuť do jeho izby. Bola som vtedy úplne dezorientovaná, nevedela som o sebe, a ak by som vtedy nespadla vo vstupnej hale na hoteli, ktovie, čo by so mnou urobil. Zo zeme som sa nedokázala postaviť a, našťastie, vtedy prišli už aj moji kamaráti a zachránili ma.
6. Únos
Keď som mal tri roky, neznámy muž sa ma pokúsil uniesť v nákupnom centre. Stál som vedľa mamy, keď ma odrazu schmatol za ruku a rýchlo ťahal k východu. Dodnes si pamätám, ako vyzeral. Našťastie to mama zbadala a rokričala sa. Pustil ma a ušiel.
7. Obťažovanie
Pred pár rokmi som bol zabehať v meste, keď som si uvedomil, že ma niekto sleduje – nejaký muž. Začal sa so mnou rozprávať, potom ma zozadu chytil a začal ma obťažovať. Vymanil som sa z jeho zovretia a rozkričal som sa. Ušiel a nikdy ho nenašli.
