10 zabudnutých táborov druhej svetovej vojny, ktoré prekročili hranice ľudskosti
Keď sa hovorí o druhej svetovej vojne, najčastejšie sa spomínajú bojiská, koncentračné tábory a holokaust. Menej známy, no rovnako znepokojujúci fakt je, že internovanie civilistov prebiehalo po celom svete a netýkalo sa len nacistického Nemecka. Vlády mnohých krajín zatvárali vlastných obyvateľov aj utečencov len na základe pôvodu, strachu či politickej paranoje. Mnohé z týchto táborov boli miestami hladu, chorôb a smrti.
1. Kruté kanadské tábory pre Japoncov
Kanada počas vojny internovala približne 23 000 ľudí japonského pôvodu. Boli zbavení majetku, ktorý vláda neskôr bez ich súhlasu rozpredala. Tábory tvorili provizórne stavby bez izolácie, kde ľudia spali na slamenných vreciach. Počas extrémne studenej zimy 1942–1943 mnohí bojovali o prežitie. Na rozdiel od USA Kanada držala internovaných až do roku 1949 a tisíce z nich donútila k deportácii do Japonska.
2. USA internovali aj Nemcov, Talianov a ďalších
Okrem Japoncov skončili v amerických táboroch tisíce Nemcov a Talianov, často na základe absurdných dôvodov. Státisíce ďalších mali prísne obmedzenia pohybu. Prieskumy verejnej mienky z vojnového obdobia dokonca ukazujú, že časť populácie podporovala extrémne násilné riešenia voči menšinám.
3. Židovskí utečenci v Británii ako „nepriateľskí cudzinci“
Británia internovala desaťtisíce ľudí nemeckého a talianskeho pôvodu, z ktorých väčšina boli židovskí utečenci utekajúci pred nacistami. Rodiny boli rozdelené a tisíce ľudí deportované do Kanady a Austrálie. Jedna loď s internovanými bola omylom potopená, pričom zahynulo vyše 700 ľudí.
4. Fínske tábory smrti pre ruských civilistov
Fínsko internovalo 24 000 ruských civilistov, z ktorých najmenej 4 000 zomreli od hladu a chorôb. Väzni mali slúžiť ako výmenný materiál alebo politická zábezpeka. Hlad bol taký extrémny, že počas niekoľkých mesiacov zomreli tisíce ľudí.
5. Brutalita japonských táborov pre civilistov
Japonsko internovalo viac než 130 000 civilistov v okupovaných oblastiach. Väzni boli systematicky bití, ponižovaní a hladovali. V niektorých menších táboroch, kde nebol dohľad, dochádzalo k vraždám a verejným popravám bez akéhokoľvek trestu.
6. Verejné mučenie v tábore Stanley v Hongkongu
V najväčšom japonskom internačnom tábore v Hongkongu žilo takmer 3 000 civilistov. Strava bola minimálna a plná nečistôt. Keď sa siedmi muži pokúsili kontaktovať vonkajší svet, boli verejne mučení a popravení, aby zastrašili ostatných.
7. Židovskí utečenci na lodi Dunera do Austrálie
Loď Dunera prevážala 2 500 internovaných, hoci bola stavaná pre omnoho menej ľudí. Väzni boli natlačení v otrasných podmienkach, okradnutí o osobné veci a po 57 dňoch uväznení v táboroch. Mnohí už predtým prežili nacistické prenasledovanie.
8. Peru deportovalo vlastných Japoncov do USA
Na žiadosť USA deportovalo Peru tisíce vlastných občanov japonského pôvodu. Mnohí boli neskôr vymenení za amerických vojnových zajatcov alebo poslaní do Japonska, krajiny, ktorú nikdy predtým nepoznali.
9. Domorodí obyvatelia Aljašky v amerických táboroch
Aj americkí domorodci z Aljašky boli internovaní „pre vlastnú bezpečnosť“. Podmienky v chátrajúcich budovách viedli k tomu, že zomrel každý desiaty väzeň, najmä na choroby a podvýživu.
10. Nórske ženy označené za „nemecké …“
Po vojne sa hnev v niektorých krajinách obrátil najmä proti ženám. V Nórsku aj vo Francúzsku boli tisíce žien obvinených zo spolupráce s Nemcami, verejne ponižovaných, väznených či zbavených občianstva – často len za prácu alebo vzťah s Nemcom. Muži pritom väčšinou trestu unikli, čo ukazuje na výraznú povojnovú nespravodlivosť voči ženám.
Záver
Vojnová brutalita sa neodohrávala len na frontoch. Internačné tábory vznikali aj v demokraciách a často zasiahli nevinných ľudí, utečencov či vlastných občanov. Sú pripomienkou toho, ako rýchlo môže strach, propaganda a kolektívna vina zničiť základné ľudské práva.
