Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2385 – soby menia farbu očí podľa ročného obdobia a v Anglicku kedysi vojaci rozháňali vianočné oslavy
Vedeli ste, že biele víno má často menej kalórií ako červené? Alebo že sobom sa počas roka mení farba očí a v Anglicku bolo kedysi zakázané oslavovať Vianoce? V dnešných zaujímavostiach sa pozrieme aj na prekvapivý pôvod limetiek, ktoré sú často výsledkom kríženia rôznych citrusov, a spoznáme tradičné škótske jedlo, ktoré má dokonca vlastnú báseň. Prinášame vám päť zaujímavých faktov zo sveta prírody, histórie aj gastronómie.
Fakt č. 1: Biele víno
Víno patrí medzi najobľúbenejšie alkoholické nápoje na svete a jeho jednotlivé druhy sa odlišujú nielen farbou, chuťou či vôňou, ale aj energetickou hodnotou. Biele vína majú často menej kalórií ako červené, hoci výsledná hodnota závisí predovšetkým od obsahu alkoholu a zvyškového cukru.
Bežné biele vína, najmä tie s nižším obsahom alkoholu, obsahujú približne 107 až 143 kilokalórií v jednej porcii s objemom 177 mililitrov. V porovnaní s nimi sa energetická hodnota mnohých červených vín pohybuje približne od 135 do 195 kilokalórií pri rovnakom množstve.
Rozdiel môže byť ešte výraznejší pri sladkých dezertných vínach. Niektoré červené dezertné vína môžu obsahovať až približne 275 kilokalórií na porciu, čo je podstatne viac než pri bežných suchých vínach.
Neznamená to však, že každé biele víno je automaticky menej kalorické. Významnú úlohu totiž zohráva množstvo cukru, ktoré vo víne zostane po fermentácii.
Sladšie biele vína, napríklad Moscato alebo niektoré druhy Gewürztramineru, môžu mať približne 177 až 213 kilokalórií na porciu. Ich energetická hodnota tak môže byť vyššia než pri mnohých suchých červených vínach.
Pri porovnávaní kalorickej hodnoty vína preto nie je rozhodujúca iba jeho farba, ale najmä obsah alkoholu a cukru.Alkohol sám osebe predstavuje významný zdroj energie, a preto môžu byť aj suché vína s vyšším obsahom alkoholu pomerne kalorické.
Hoci sa teda biele víno často považuje za ľahšiu alternatívu, skutočný rozdiel závisí od konkrétneho druhu a spôsobu výroby.
Fakt č. 2: Soby
Soby patria medzi najzaujímavejšie zvieratá žijúce v chladných oblastiach severnej pologule. Sú dokonale prispôsobené životu v arktických podmienkach, kde musia zvládať extrémne nízke teploty aj výrazné zmeny denného svetla. Jednou z ich najpozoruhodnejších schopností je zmena farby odrazovej vrstvy v očiach podľa ročného obdobia.
Počas leta má táto vrstva, nazývaná tapetum lucidum, zlatistú farbu. V zimných mesiacoch sa však mení na tmavomodrú. Nejde pritom o zmenu farby dúhovky, ale o prispôsobenie špeciálnej vrstvy nachádzajúcej sa v zadnej časti oka.
Táto zmena pomáha sobom lepšie vidieť počas arktickej zimy, keď je prirodzeného svetla veľmi málo. V lete, keď sú dni dlhé a svetla je dostatok, má odrazová vrstva odlišné vlastnosti než počas tmavých zimných mesiacov.
Vďaka tejto adaptácii dokážu soby lepšie využívať dostupné svetlo a orientovať sa v prostredí, kde sa svetelné podmienky počas roka dramaticky menia.
Ďalšou zaujímavosťou je ich parožie. Na rozdiel od väčšiny ostatných zástupcov čeľade jeleňovitých rastú parohy samcom aj samiciam sobov. Táto vlastnosť je medzi jeleňovitými pomerne nezvyčajná.
Samce zvyčajne zhadzujú parohy koncom jesene, zatiaľ čo mnohé samice si ich ponechávajú počas zimy. Parohy im môžu pomáhať pri súperení o prístup k potrave, najmä keď je ukrytá pod snehom.
Pre gravidné samice je tak ich zachovanie počas zimy výhodné, pretože potrebujú dostatok potravy aj v náročných podmienkach.
Soby sú preto výnimočné nielen svojou odolnosťou voči chladu, ale aj nezvyčajnými telesnými prispôsobeniami, ktoré im umožňujú prežiť v arktickom prostredí.
Fakt č. 3: Vianoce
Vianoce dnes patria medzi najvýznamnejšie sviatky v mnohých krajinách sveta. Spájajú sa s rodinnými stretnutiami, výzdobou, tradičnými jedlami a vianočnými piesňami. V Anglicku však existovalo obdobie, keď boli vianočné oslavy oficiálne zakázané.
V roku 1647 prijal anglický parlament opatrenia, ktorými zakázal tradičné oslavy Vianoc, Veľkej noci a Turíc. Vtedajší parlament bol výrazne ovplyvnený puritánskymi náboženskými hodnotami.
Puritáni považovali mnohé vianočné tradície za nevhodné a spájali ich s katolíckymi zvykmi, ktoré odmietali. Podľa ich predstáv mal byť 25. december skôr dňom pôstu a náboženského rozjímania než veselých osláv.
Zákaz sa dotkol viacerých tradičných vianočných zvykov. Ľudia nemali verejne organizovať slávnostné stretnutia, zdobiť svoje domovy tradičnou zeleňou ani spievať vianočné koledy.
Vojaci boli dokonca vysielaní, aby prerušovali náboženské zhromaždenia a verejné vianočné oslavy. V Londýne hliadkovali v uliciach a kontrolovali dodržiavanie nariadení.
Pozornosť venovali aj prípravám slávnostných jedál, pretože počas dňa, ktorý mal byť podľa puritánskych predstáv venovaný pôstu, sa nemali konať tradičné hostiny.
Zákaz sa však nestretol s priaznivým prijatím verejnosti. Mnohí obyvatelia Anglicka boli na vianočné tradície zvyknutí a nechceli sa ich vzdať. Obmedzenia preto vyvolávali nespokojnosť a odpor.
K obnoveniu tradičných vianočných osláv došlo v roku 1660, keď sa po období politických zmien obnovila monarchia a na anglický trón nastúpil kráľ Karol II.
Táto historická epizóda pripomína, že aj sviatky, ktoré dnes považujeme za samozrejmú súčasť života, mohli byť v minulosti predmetom prísnych zákazov.
Fakt č. 4: Limetky
Limetky patria medzi obľúbené citrusové plody, ktoré sa používajú pri príprave jedál, dezertov aj nápojov. Hoci na prvý pohľad pripomínajú menšie zelené citróny, z botanického aj chuťového hľadiska sú oveľa rozmanitejšie, než by sa mohlo zdať.
Jednou z najzaujímavejších vlastností citrusov je ich schopnosť vzájomne sa krížiť. Rôzne citrusové druhy a ich príbuzné formy môžu vytvárať hybridy, teda rastliny, ktoré vznikli spojením genetických vlastností odlišných rodičovských rastlín.
Mnohé limetky, ktoré sa dnes pestujú a konzumujú po celom svete, majú práve hybridný pôvod. Ich rozmanitosť preto nie je iba výsledkom prirodzených rozdielov medzi jednotlivými odrodami, ale aj dlhého vývoja a kríženia citrusov.
Niektoré limetky sa odlišujú veľkosťou, tvarom, množstvom šťavy či intenzitou kyslosti. Práve tieto vlastnosti ovplyvňujú ich využitie v gastronómii.
Limetky sa často porovnávajú s citrónmi, pretože oba druhy ovocia majú výrazne kyslú chuť. Napriek podobnej kyslosti však citróny a limetky nie sú vždy vzájomne zameniteľné.
Citróny majú spravidla odlišný chuťový a aromatický profil, ktorý môže v niektorých jedlách pôsobiť jemnejšie. Limetky sú zase charakteristické svojou výraznou, sviežou a často ostrejšie pôsobiacou chuťou.
Rozdiel sa prejavuje najmä v receptoch, pri ktorých citrusová šťava zohráva dôležitú úlohu. Typickým príkladom je americký dezert Key lime pie, ktorého charakteristická chuť je založená práve na použití limetiek.
Ak by sa v tomto recepte limetky nahradili citrónmi, výsledný dezert by mal odlišnú chuť.
Limetky sa výborne hodia aj k výrazne ochuteným jedlám, napríklad tacos, alebo do nápojov, ako je margarita. Ich kyslosť a aróma dokážu zvýrazniť ostatné ingrediencie a dodať jedlu charakteristickú sviežosť.
Hoci teda limetky a citróny patria do rovnakej skupiny citrusového ovocia, každý z týchto plodov má svoje špecifické vlastnosti a využitie.
Fakt č. 5: Haggis
Škótsko je známe svojou bohatou históriou, tradíciami a osobitou gastronómiou. Jedným z jeho najznámejších jedál je haggis, tradičný pokrm, ktorý sa považuje za škótske národné jedlo.
Haggis sa v Škótsku pripravuje už celé stáročia a predstavuje významnú súčasť miestneho kulinárskeho dedičstva. Jeho základ tvoria jemne nasekané ovčie vnútornosti, ktoré sa miešajú s ovsenými vločkami, cibuľou a koreninami.
Tradične sa táto zmes plnila do ovčieho žalúdka a následne varila. V súčasnosti sa pri príprave môžu používať aj iné obaly, no charakteristické zloženie a spôsob ochutenia zostávajú dôležitou súčasťou receptu.
Haggis je úzko spojený aj so škótskou kultúrou a literatúrou. Mimoriadne významné miesto má počas osláv známych ako Burns Night, ktoré sa každoročne konajú 25. januára.
Tento dátum pripomína narodenie slávneho škótskeho básnika Roberta Burnsa, ktorý sa narodil 25. januára 1759. Počas osláv sa tradične podáva haggis a prednáša sa Burnsova báseň Address to a Haggis.
Báseň oslavuje tento tradičný škótsky pokrm a postupne sa stala neoddeliteľnou súčasťou slávnostného večera.
Samotná tradícia Burns Night sa začala formovať v roku 1801, keď sa skupina deviatich mužov, ktorí básnika osobne poznali, stretla pri spoločnej večeri, aby si pripomenula jeho život a tvorbu.
Na jedálnom lístku nechýbal práve haggis, ktorý sa neskôr stal jedným z hlavných symbolov týchto osláv.
Dnes sa Burns Night oslavuje nielen v Škótsku, ale aj medzi škótskymi komunitami v rôznych častiach sveta. Haggis tak nie je iba tradičným jedlom, ale aj symbolom národnej identity, histórie a literárneho dedičstva.
Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!
Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5
