Nástupcovia na trón, ktorí museli čakať enormne dlho. Trpezlivosť sa však vypláca.
Monarchia je štátne zriadenie, ktoré má plno výhod, ale minimalne toľko nevýhod. Na jej čele je panovník, kráľ. V minulosti bolo obsadzovanie tohto miesta predmetom mnohých intríg, nenávisti až krviprelievania. Nájdu sa ale aj príklady nasledovníkov, ktorí si museli počkať, aby zasadli na trón (možno si zaslúži obdiv, že sa to nerozhodli urýchliť po svojom). Extrémy nie sú v histórii také ojedinelé ako sa zdá. Čo myslíte, aký bol priemer čakania na to, aby sa nasledovník stal hlavou štátu? Niekedy to bolo poriadne dlho. Dokonca sa pohybujeme v desaťročiach.
Pozrite si zoznam tých najtrpezlivejších čakateľov na trón. Napokon, mali na výber?
Juliana (Holandsko) – 39 rokov
Juliana, jediné dieťa dlho vládnucej a impozantnej kráľovnej Wilhelmíny, sa automaticky stala dedičkou trónu už po narodení. Na to, aby naň oficiálne zasadla si ale musela počkať viac ako polovicu svojho života. Zvládla to ale aj vďaka svojhlavému charakteru po matke. Svojho budúceho manžela, nemeckého princa, spoznala na zimných olympijských hrách v roku 1936 v Nemecku. Obaja sa čoskoro vzali a o dva roky neskôr porodila svoje prvé dieťa. Celkovo mali spolu štyri dcéry.
Juliana strávila 2. svetovú vojnu v exile v Kanade, zatiaľ čo jej manžel zostal v Londýne po boku kráľovnej. Julianino dlhé čakanie na korunu sa skončilo v roku 1948, keď sa Wilhelmina po 58 rokoch vzdala trónu. Našťastie vládla vyše troch desaťročí, takže si to pravdepodobne stihla vychutnať. Ako kráľovná bola známa svojou láskou k cyklistike a neformálnejším prístupom k vládnutiu.
Charles III. (Spojené kráľovstvo) – 70 rokov
Až do svojho nástupu na trón v septembri 2022 bol Charles najdlhším čakateľom na trón naprieč celou známou históriou. Mimoriadne dlhé obdobie vládnutia jeho matky znamenalo, že Charles musel stráviť celý život takpovediac odpísaný na vedľajšej koľaji. Rozhodne sa však počas svojho života nenudil. Napísal niekoľko kníh, hral na viacerých hudobných nástrojoch a napríklad založil aj úspešnú spoločnosť s biopotravinami. A aj keď sa na trón dostal až v dôchodkovom veku, predsa sa tejto udalosti dožil, čo sa môže považovať za úspech.
Isabel, princezná z Brazílie – 41 rokov
Jej otec Pedro II. bol populárny a úspešný cisár, ktorý vládol Brazílii 58 rokov, no stále bol mužom svojej doby a neveril, že by po ňom mohla prevziať vládu žena, a to ani v prípade, že sa malo jednať o jeho milovanú dcéru. Na trón údajne nenastúpila, no život zasvätila krajine. Zastupovala svojho otca ako regentka a dokonca v roku 1888 podpísala zo svojej právomoci zákon Lei Aurea („Zlatý zákon“), ktorý formálne zrušil otroctvo v Brazílii.
Akihito (Japonsko) – 37 rokov
Akihito sa narodil v roku 1933 a počas druhej svetovej vojny bol umiestnený na vidiek. Oficiálne sa stal dedičom trónu v roku 1952 vo veku 19 rokov. Jednou z jeho prvých oficiálnych povinností ako zjavného dediča bola účasť na korunovácii kráľovnej Alžbety II. Svoj život ale nevenoval čakaniu na niečo, čo ani nemusí prísť. Vyštudoval univerzitu v odbore politológia. Zároveň figuruje ako morský biológ, ktorý obohacuje svet poznatkami vo vedeckých časopisoch.
V roku 1957 sa stretol a zamiloval do Michiko Shoda. Aj napriek tomu, že im osud neprial, sa vzali. Krátko na to po 37 rokoch nastúpil Akihiro na trón.
Louis, Dauphin z Francúzska (Francúzsko) – 36 rokov
Ľudovít francúzsky bol najstarším synom Ľudovíta XV., francúzskeho kráľa. Spočiatku mal k otcovi blízko, no ich vzťah sa v neskorších rokoch vyostril. Hoci sa Louis veľmi zaujímal o vojnu, jeho otec mu zakázal zúčastniť sa vojny o rakúske dedičstvo. Vzdelaný a hlboko veriaci totiž nemienil riskovať, že príde o následníka trónu.
