Černákovci: Ako elita podsvetia terorizovala celé Slovensko

Slovensko. Deväťdesiate roky. Krajina sa ešte len učí, čo znamená demokracia, no ulice už ovládajú muži, ktorí sa neriadia žiadnymi pravidlami. Zatiaľ čo politici zápasia o moc v parlamente, v tmavých kútoch barov a na parkoviskách sa plánuje vojna. Vojna o územia, výpalné, lojalitu. A v srdci tohto chaosu sa rodí skupina, ktorej meno sa bude aj o desaťročia vyslovovať so strachom: Černákovci.

Tento príbeh nie je len o Mikulášovi Černákovi. Je to o celej sieti, ktorá vznikla v srdci našej krajiny a prerástla celé Slovensko. Sieť vrahov, výpalníkov, zradcov, mužov, ktorí stratili svedomie a stali sa symbolom temna, ktoré vtedy panovalo.

Začiatky? Iba partia chlapov

Na začiatku to bolo nenápadné. Mikuláš Černák, jeho brat Vladimír, Martin Láboš a Miloš Kaštan. Žiadna premyslená mafiánska skupina, „iba“ partia chlapov, ktorí si vybavovali účty tvrdými päsťami a neskôr aj zbraňami. Kde? Na Horehroní, kde vládla najmä tvrdosť v jednaní a lojalita až za hrob.

Jedným zo zakladajúcich členov a pomyselným vodcom bol vtedy Martin Laboš, najstarší člen partie (od Mikiho bol starší o 10 rokov). Zameriaval sa najmä na obchody s kradnutými autami a fakturáciou na biele kone… Neskôr asistoval pri viacerých vraždách skupiny. V roku 1995 ho dobodali na diskotéke v hoteli v Krpáčove.

Jeho miesto vo vedení skupiny následne zaujme Ján Kán. V tom čase je už gang napojený na východ i západ Slovenska, a spolupracuje s inými skupinami, napríklad Holubovcami, či Sýkorovcami, ale zároveň si začína budovať vlastnú identitu.

Krv nie je mlieko – Vladimír Černák

Vladimír bol mladší brat Mikuláša Černáka. Niektorí svedkovia hovoria, že mal dokonca ešte výbušnejšiu povahu ako on sám. Napríklad keď v roku 1993 v krčme zabil muža počas bitky v pohostinstve.

„Ak by Vladimírov život nebol taký krátky, mohol byť ešte brutálnejším zločincom ako jeho brat Mikuláš.“ bezpečnostný analytik Milan Žitný (zdroj).

Aby za to nešiel do väzenia, jeho brat nariadil odstránenie kľúčového svedka, krčmára z Telgártu. Podľa svedectiev ho zavraždil dvorný zabijak skupiny Černákovcov Alojz Házy. Jeho telo sa aj napriek mnohým pokusom o objasnenie doteraz nenašlo. V roku 2007 o vražde prehovoril bývalý podtatranský boss Milan Reichel:

„Asi mesiac a pol potom mi Házy povedal, že zastrelil toho človeka. Strelil ho vraj puškou do hlavy a mozog mu vyletel na brucho. Sťažoval sa, že na všetko ho nechali samého. Hovoril, že musel sám kopať jamu a že sa snažil dotyčného, ktorý bol omámený tabletkami, najprv uškrtiť. Ale že sa mu niečo roztrhlo, tak ho zastrelil.“

O niekoľko rokov neskôr, v roku 1996, Vlado zomiera pri autonehode. Podľa viacerých sa práve jeho smrť stala bodom zlomu. Mikuláš Černák sa po tomto stal ešte tvrdším a nepredvídateľnejším.

Hlavné jadro skupiny: Černák, Kaštan a Kán

Po smrti brata sa formuje pevné jadro skupiny. Mikuláš Černák je boss, teda o všetkom rozhoduje, riadi, a manipuluje.

Mikiho pravou rukou je Ján Kán, ktorý zaujal miesto zavraždeného spoluzakladateľa gangu Laboša. V súčasnosti váženého podnikateľa ešte stále súdia za vraždu Poliaka Szymaneka, jednu z najznámejších, ktorú majú Černákovci na konte, pričom on sám toto obvinenie rezolútne odmieta.

A tretím do partie je Miloš Kaštan. Financmajster Černákovcov, ktorý je v tejto zločineckej skupine už od jej počiatkov. Kedysi najlepší priatelia si dnes ale nevedia prísť na meno. Kaštan sa na súde totiž rozhodol proti nemu a ďalším členom skupiny svedčiť. Aktuálne sedí vo väzení v Leopoldove za podiel na vraždách, vydieranie a ďalšie skutky.

„Najvyšší predstavitelia sme boli ja, Miloš Kaštan a Ján Kán. Väčšinou som dával pokyny ja, keď som tam nebol, tak dávali pokyny Kán alebo Kaštan,“ uviedol na jednom zo súdnych pojednávaní Černák (zdroj).

Štruktúra

Černákovci, to samozrejme nebolo len o trojici mužov na vrchole. Mali štruktúru, ktorú by im možno mohla závidieť aj talianska mafia. Pod nimi stáli vojaci, čiže muži, ktorí vykonávali špinavú prácu. Boli to tí, čo ťahali mŕtve telá do kufrov, kopali hroby, vozili zbrane, vyberali výpalné. Predstavme si v skratke tých najznámejších.

Michal Csémi

Michal Csémi bol tichý, spoľahlivý, a vždy pripravený. Mišo Maďar ako ho prezývali, sa k Černákovcom dostal po zavraždení „Keca“ nespoľahlivého pokladníka klanu pápayovcov. Neštítil sa ničoho, v popradskom hoteli Gerlach pri medializovanej vražde expolicajta Slivenského mu na pokyn Černáka odrezal hlavu. V roku 1997 ho zastrelili v Dunajskej Strede.

Bratia Mellovci

Ivan a Karol Mellovci ovládali svojho času celú hornú Nitru. Boli pri viacerých vraždách Černákovcov a obaja neskôr proti bossovi svedčili. Ivan zahynul pri ťažkej autonehode v roku 2002. Karolovi sa podarilo dostať z väzby pre procesnú chybu sudcu a dnes si užíva slobodu v malom stredoamerickom štátiku Belize. Karol bol mimochodom obvinený aj z mimoriadne brutálnych vrážd. Pri jednej z nich v Moste pri Bratislave zomrela žena aj s dieťaťom.

Andrej Ambróz

Rodák z Telgártu Andrej Ambróz patril k najvernejším členom gangu. A Černák si Ambrózovu oddanosť naozaj vážil. Nechal naňho prepísať penzión Shark v Bystrej a dokonca sa stal aj krstným otcom jeho dcéry. Keď sa dostal do väzenia, Andrej sa mu napríklad staral o jeho milované tigre. V roku 2006 ho našli v aute na horskom priechode Šturec obhoreného a s prestrelenou hlavou.

Alojz Házy

Alojz Házy bol chladnokrvný zabijak, ktorý má na svedomí množstvo vrážd na objednávku. Dokonca sa hovorí, že nad Liptovskou Tepličkou si zriadil vlastný cintorín, kde má byť pochovaných minimálne 10 ľudí. Ako žil, tak aj zomrel. Pre partiu Černákovcov sa stal nepohodlným a tak skončil s dvoma ranami v chrbte neďaleko Ivanky pri Dunaji. Jeho vraždu si inak objednal dlhoročný kamarát Miloš Kaštan.

Peter Šipula

Medzi poslušných vojakov skupiny patril aj Peter Šipula. Ten sa podieľal na viacerých vraždách. Pripisuje sa mu aktívna účasť na vražde poľského podnikateľa Szymaneka, alebo aj bratov Grolmusovcov. Mal byť tiež sprostredkovateľom vraždy mafiána Petra Steinhübela alias Žaluďa. Zomrel v roku 2007 údajne na zlyhanie srdca krátko po prepustení z väzby.

Ján Handula

Jána Handulu „preslávila“ vražda, ktorú mal na svedomí s Vladimírom Černákom na začiatku 90-tych rokov. Spolu so svojim kumpánom mal v Telgárte pri bitke zabiť miestneho podnikateľa. Za svoj ohavný čin neboli potrestaní. O to sa postaral Vladov brat, keď svedka činu nechal odstrániť. Handula zomrel v roku 2002, keď ho v sebaobrane bodol priamo do srdca jeho vlastný otec.

Slavomír Surový

Slávo Surový bol osobný šofér Mikuláša Černáka, a hovorí sa že aj štartér. Neskôr bol na súde usvedčený z vraždy Klešča. Pravdepodobne neprávom a dnes sa súdi o očistenie svojho mena. Aj samotný Mikuláš Černák v tom má jasno:

„Surový sa tejto vraždy nezúčastnil, nemá s ňou nič spoločné, lebo bez môjho vedomia by si nikdy nedovolil zúčastniť sa žiadneho skutku. O vražde som mu povedal ja“.

Koniec

Keď v roku 1997 zatkli Mikuláša Černáka, bola to pre skupinu rana, ale ešte nie koniec. Černák totiž neprestal byť nebezpečný ani po zavretí do väzby. V podstate len pár týždňov po jeho zadržaní bol zavraždený tridsaťtriročný spišský podnikateľ Peter Suržin. Odrezali mu hlavu rovnako ako Slivenskému, čo malo vyšetrovateľov zmiasť a dosvedčiť, že v cele nemajú správneho človeka. Dnes už vieme, že vykonávateľom tejto vraždy bol mafiánsky nájomný zabijak Alojz Házy.

Až keď sa k nemu pridali svedkovia, Kaštan, Lavrinčík a ďalší, až vtedy celá štruktúra padla. Dnes je väčšina hlavných aktérov po smrti, alebo za mrežami s vysokými trestami.

Černák si odpykáva doživotie za vraždy v 90-tych rokoch, píše knihy, vypovedá, rozpráva o minulosti a po desaťročiach strávených za mrežami túži po slobode. Tvrdí, že sa zmenil. Ale povedzme si to narovinu, krajina, ktorú pomáhal ničiť, si to pamätá inak. Lebo Černákovci už navždy zostanú synonymom strachu, násilia a chaosu, ktorý vládol na Slovensku po páde komunizmu.

Zdroje: