Napriek všetkým upozorneniam a predpokladom dokázala táto žena s Downovým syndrómom porodiť syna. To však nie je všetko. Svojej úlohy slobodnej matky sa odhodlane ujala a rozhodla sa čeliť ťažkým výzvam po boku svojho dieťatka. Dnes je to už 27 rokov, čo vychováva syna s rovnakým ochorením. Aká bola ich cesta?
Ľudia s Downovým syndrómom boli v minulosti odsudzovaní, pokiaľ hovoríme o rodičovstve. Boli dokonca násilne sterilizovaní. Hoci tomuto zvyku dnes už zákony bránia, stereotypy nevymizli. Lisa mala 30 rokov, keď otehotnela. Mala okrem toho aj priateľa a stabilnú prácu, no napriek tomu s ňou priatelia prerušili kontakty. Vnímali ju totiž ako niekoho, kto by mal na nich zlý vplyv.
Keď sa jej narodil syn, jej vtedajší priateľ, ktorý tiež trpel Downovým syndrómom, mal 25 rokov. Pár sa zoznámil v práci a onedlho sa dali dokopy. Otec bol aj pri synovom pôrode, no krátko nato sa s Lisou rozišli.
Patti, Lisina matka, spomína, aká bola šokovaná, keď jej dcéra povedala o tehotenstve. Napísala jej to, keď bola Patti v práci. V tom čase žila Lisa sama, a hoci jej matka o vzťahu vedela, myslela si, že muži s Downovým syndrómom sú neplodní.
Keď Lisa porodila, Patti sa k nej presťahovala, aby jej mohla pomáhať pri výchove syna. Naučili sa spolu fungovať a všetko prebiehalo pod dohľadom Patti. Dnes si už 27-ročný Nick uvedomuje, že sa takmer všetka jeho výchova točila najmä okolo jeho starej mamy. Napriek tomu však vníma ako svoju matku Lisu a je vďačný, že mal také šťastie a vychovávali ho dve mamy. Nicov otec zomrel, keď mal chlapec len 5 rokov, a o život prišiel aj Pattin manžel, ktorého vnímal ako svojho otca. Aj preto je nesmierne vďačná, že jej Nico svojou prítomnosťou poskytuje mimoriadnu podporu a vo všetkom jej pomáha.
Lisin príbeh dokazuje, že s láskou a odhodlaním je možné naozaj všetko. Okrem toho je skutočne obdivuhodné, že rúca pevne zakorenené stereotypy. Chce to veľa odvahy, ktorá často chýba aj celkom zdravým ľuďom.
