Mali ste niekedy pocit, že vyzeráte ako dvaja rozdielni ľudia? Že v zrkadle je jeden, zatiaľ čo na fotografiách je druhý človek? Podľa profesora behaviorálnych vied Nicholasa Epleyho z univerzity v Chicagu v skutočnosti nevyzeráme tak, ako sa vnímame.
Lina Kivaka na Pexels
V roku 2014 pre časopis The Atlantic povedal, že najzaujímavejšie je, že ľudia vlastne nevedia, ako vyzerajú. Obraz, ktorý máme v mysli, totiž nie je celkom v súlade so skutočnosťou. Podľa výsledkov jeho výskumu je mentálny obraz o sebe samom omnoho príťažlivejší. V praxi to znamená, že nie sme takí pekní, ako si radi myslíme.
Vo výskume boli tváre ľudí upravené tak, aby vyzerali viac alebo menej atraktívne. Použili sa pri tom črty konvenčnej krásy. Následne boli účastníci vyzvaní, aby zo škály fotografií vybrali svoju vlastnú tvár. Väčšina z nich si vybrala atraktívnejšiu verziu samého seba, pričom väčšinou uprednostňovali tváre vylepšené o 20%.
Andrea Piacquadio na Pexels
Hoci je človek odborníkom svojej vlastnej tváre, neznamená to, že ju dokáže aj rozpoznať. Ide o spôsob, akým je ľudský mozog nastavený. Máme totiž tendenciu vytvoriť si preferenciu toho, čo vidíme a s čím sa každodenne stretávame. To znamená, že uprednostňujete svoju zrkadlovú verziu, nie tú, ktorú poznáte napríklad z fotografií.
Anna Shvets na Pexels
Tento koncept podporujú aj výsledky z Wisconsinskej univerzity z roku 1977. Tie prezradili, že keď sa účastníkom ukázali ich zrkadlové a skutočné fotografie, uprednostnili svoj odraz v zrkadle, zatiaľ čo ich okolie sa priklonilo ku skutočnému obrazu.
