V roku 2016 sa vedci rozhodli navštíviť najširšiu časť Atlantického oceánu. Nachádza sa medzi Afrikou a Južnou Amerikou a, ak sa tam vyberiete, pravdepodobne sa budete cítiť osamelo. Aj oni prešli niekoľko dní bez toho, aby videli čo i len jedno lietadlo alebo loď. Stretli tam väčšinou len delfíny a veľryby. Plávali priamo nad jedným z najdôležitejších geologických miest na Zemi – stredoatlantickým hrebeňom. Ide o miesto, kde sa stretávajú dve obrovské tektonické platne.
Výskumníci spustili do vody niekoľko prístrojov, ktoré dokážu zistiť intenzitu vĺn, zemetrasení a iných vibrácií. O rok neskôr sa vrátili, aby zozbierali dáta. Spočiatku bolo ich cieľom dozvedieť sa viac o histórii dvoch platní, no prístrojom sa podarilo zachytiť omnoho viac.
Na dne sa nachádza vrstva extrémne horúcej tekutej horniny, ktorá neustále stúpa, tlačí na tektonické platne a spôsobuje ich vzájomné vzďaľovanie. To v praxi znamená, že Atlantický oceán sa každý rok rozšíri približne o päť centimetrov. A čo to znamená pre pevninu? Európa a Afrika sa každým rokom vzďaľujú od Ameriky.
Jeho väčší sused, Tichý oceán, sa zároveň zmenšuje. V súčasnosti ide o najväčší oceán, ktorého rozloha zaberá približne 30% povrchu Zeme. Jeho priemerná hĺbka je neuveriteľných 3 962 metrov. Okrem iného sa v ňom nachádza aj Mariánska priekopa, najhlbšie miesto oceánu.
Niektorí vedci sa domnievajú, že časom (čo predstavuje milióny rokov) by Tichý oceán mohol úplne zmiznúť. Práve v tomto oceáne sa odohráva najviac zemetrasení a navyše sa v ňom nachádza množstvo svetových sopiek.
Zistenia vedcov znamenajú len jedno – v budúcnosti nastanú veľké zmeny. Niekoľko centimetrov nie je nič zvláštne, no o niekoľko sto miliónov rokov na Zemi pravdepodobne vznikne nový superkontinent. Austrália sa pomaly pohybuje na sever, čo znamená, že by sa mohla zraziť s Kóreou, Japonskom a východnou Čínou. Afrika sa tiež pomaly presúva a o 50 miliónov rokov sa bude tlačiť na juh Európy.
Skupine vedcov sa dokonca podarilo prísť aj s niekoľkými možnými scenármi, ako by to mohlo o niekoľko miliónov rokov vyzerať.
Prvý scenár: Vznikne monštruózna pevnina s názvom Novo. Amerika narazí do Antarktídy, spoja sa a spoločne sa začnú presúvať k Afrike. Afrika sa medzitým rozbije o Európu a Áziu.
Druhý scenár: Pevnina Ultima. V tomto prípade by sa Atlantik prestal rozširovať a, naopak, začne sa uzatvárať sám do seba. To by znamenalo, že Ultima by bola obklopená Tichým oceánom.
Tretí scenár: Kontinent Aurika. Atlantický a Tichý oceán sa nakoniec zmenšia, až kým buď nezmiznú, alebo sa z nich nestanú maličké jazierka. Všetok život v nich by zanikol a začal by sa namiesto nich formovať nový oceán. Auriku by tvorila Austrália a po stranách by na nej boli pripojené Amerika s východnou Áziou.
Štvrtý scenár: Pevnina Amasia. Tento scenár predpokladá, že sa Afrika, Austrália a všetky kontinenty okrem Antarktídy začnú presúvať na sever.
Takéto skladanie kontinentov nie je nič nové. Pred 300 miliónmi rokov naša planéta nemala sedem kontinentov, ale jeden. Išlo o superkontinent zvaný Pangaea. Tú obklopoval jeden oceán, no časom sa začala rozpadávať. V istom okamihu tvorili Južná Amerika, Antarktída, Austrália a Afrika jeden celok a Severná Amerika a Eurázia druhý. Časom sa však oddelili a každý kontinent sa vydal vlastným smerom.
Ako to bude v skutočnosti vyzerať je otázne. Je však mimoriadne fascinujúce sledovať predpovede vedcov a uvedomiť si, že dnešné vnímanie sveta nie je vôbec samozrejmosťou.
Foto: Brightside
