Keď ide o výskum v oblasti medicíny, ohľad na ženy sa berie len zriedkavo. Pravda je taká, že mnohé z nich ignorujú, podsúvajú im riešenia vhodné pre mužov alebo ich problémy nepovažujú za relevantné. Preto vám dnes prinášame niekoľko zážitkov žien, ktoré sa stretli u lekára s podobným prístupom. Možno vám to pomôže otvoriť oči alebo si uvedomíte, ako nemáte druhým dovoliť, aby sa k vám správali.
1. “Raz som šla k lekárovi, pretože ma trápila únava. V tom čase som spávala viac ako 16 hodín denne. Povedal mi, že je to depresia, hoci som mu hovorila, že sa tak necítim. Predpísal mi antidepresíva, tak som šla k inému lekárovi, ktorý prišiel na to, že ide o spánkové apnoe.“
2. “Mám staršiu mamu, s ktorou chodievam na vyšetrenia. Zakaždým, keď ide sama, sa ju snažia presvedčiť, že si to všetko len vytvára v hlave a odkážu ju na psychológa. Dokonca aj keď chodím s ňou, celkom ju ignorujú a rozprávajú sa so mnou. Vtedy ich upozorním, že ona je pacientka a majú komunikovať s ňou.“
3. “Pred pár rokmi som šla na pohotovosť. Mala som vtedy asi 32 rokov. Z ničoho nič mi začalo byť nevoľno a zvracala som krv. Lekár mal tú drzosť sa ma opýtať, či to nie je menštruácia. Takmer som stratila reč. Menštruáciu som mala už 20 rokov, viem, z ktorého otvoru to vychádza a aký je to pocit.“
4. “Moja 11-ročná dcéra sa sťažovala na bolesti žalúdka, tak sme vyhľadali lekára. Diagnostikovali jej úzkosť a rok sa jej snažili pomôcť psychicky. Odporučili nám antidepresíva a jogu. Po čase skončila v nemocnici a diagnostikovali jej stredne ťažkú až ťažkú ulceróznu kolitídu.“
5. “Stále ma posielali preč, že mi nič nie je. Neskôr sa ukázalo, že mám Crohnovu chorobu – chronické zápalové ochorenie. Je nesmierne vyčerpávajúce bojovať len preto, aby vás niekto vypočul a pomohol vám.“
6. “Mnohé ženy, vrátane mňa, dostali mŕtvicu a od lekárov počúvali, že je to len migréna, bolesť krku, záchvat paniky alebo niečo podobné. Je desivé, že sa niečo takéto vôbec deje.“
7. “12 rokov mi nikto neveril, a keď sa ukázalo, že mám pravdu a naozaj som chorá, ani sa neobťažovali sa ospravedlniť.“
8. “Prišla som o blízkeho človeka a cítila som sa veľmi zle. Zašla som za lekárom, aby mi povolil zostať týždeň doma. On mi na to povedal, že mi neverí a určite sa mi len nechce chodiť do práce.“
Máte aj vy podobné skúsenosti spojené so zdravotnou (ne)starostlivosťou? Stretli ste sa s tým, že by vám niekto neveril alebo vašu situáciu zľahčoval?