Máme k dispozícii zoznam siedmich divov sveta, ktoré vidieť je považované za obrovský zážitok. Avšak, máme k dispozícii aj ďalšie monumentálne stavby, ktoré by sa dali považovať za novodobé divy sveta. Je to preto, že existuje veľa dôvodov, pre ktoré ich môžeme obdivovať. Navyše sa k nim viaže veľa ohromných zaujímavostí. Vedeli by ste si tipnúť, o aké stavby by sa mohlo jednať?
Uvidíte, ktoré sme pre vás vybrali my a či budete s nami súhlasiť. Všetky skvosty, ale majú jednu vec spoločnú – dokazujú akí silní, inovatívni, kreatívni a pracovití dokážu ľudia byť.
Tádž Mahal natierajú bahnom, aby ochránili jeho fasádu pred znečistením
Tádž Mahal je úchvatná budova, postavená v 17. storočí z bieleho mramoru. Ide o hrobku venovanú Mumtaz Mahal, zosnulej manželke pozostalého mughalského cisára Shah Jahana.
Je len obrovskou škodou, že India patrí ku krajinám s extrémne znečisteným prostredím, kvôli čomu aj nádherný biely mramor Tádž Mahalu zožltol – môžu za to toxické výpary a kyslý dážď. Preto sa používa bahno, ktoré má údajne nečistoty odstrániť.
Koloseum ako obytný priestor pre stredovekých Rimanov
Rím je plný pamiatok. Taká najvýznamnejšia a najnavštevovanejšia je pravdepodobne Koloseum, amfiteáter, kde sa odohrávali rôzne podujatia, hry alebo súboje gladiátorov.
Avšak, čo sa stalo s Koloseom po páde Rímskej ríše? Postupne začalo chátrať, až kým ho ako stavbu v roku 1750 pápež Benedikt XIV. nevyhlásil za svätú. Vďaka tomu má Koloseum v 21. storočí plnú ochranu talianskeho štátu a ľuďom, ktorí ho znehodnotia alebo vandalizujú, hrozia značné tresty.
Štruktúra Hagia Sophia údajne obsahuje kamene z jedného zo siedmich divov sveta
O istanbulskej Hagii Sofii sa hovorí, že má priame spojenie s jedným z pôvodných siedmich divov sveta. Jej stĺpy údajne pochádzajú z Artemidinho chrámu v Efeze.
Hagia Sofia bola dokončená za vlády byzantského cisára Justiniána I. v roku 537, a tak zostala pravoslávnou katedrálou takmer 1000 rokov. V roku 1453 prešla Hagia Sophia pod osmanskú nadvládu, takže bola premenená na mešitu.
Stavba Panamského prieplavu bola jedným z najsmrteľnejších stavebných projektov v histórii
Panamský prieplav predstavuje kanál, ktorý spája Tichý a Atlantický oceán. Bez jeho existencie by sa lode museli plaviť okolo južného cípu Južnej Ameriky, čo by trvalo podstatne dlhší čas.
S jeho výstavbou začalo v 19.storočí Francúzsko, no nedopadlo to úplne slávne – zomrelo najmenej 20 tisíc robotníkov. Najmä v dôsledku chorôb ako sú malária a žltá zimnica.
V roku 1904 sa prieplav pokúsili dokončiť Američania. Počas celej doby uprednostňovali zdravie a hygienu a až potom nasledovala dôležitosť práce. Vďaka tomuto myslenie sa im podarilo udržať si ako také zdravie. Napriek snahe ale prišlo o život ešte 5 tisíc robotníkov.
