Prečo by ste nemali štekliť druhých, najmä malé deti?

2506

Nič neurobí deň krajším než počuť vaše dieťa sa smiať. Vidieť radosť v ich očiach a počuť ten príjemný zvuk je niečo, čo netromfne nič iné. Niektorí odborníci sú však presvedčení, že nekontrolovateľný smiech nie je taký zábavný, ak sa môže zdať, a to najmä pre malé deti. Prečo by ste to nemali robiť?

1. Šteklenie môže byť traumatizujúce

Zdroj: Brightside

Najlepší rozhodcovi v tom, či štekliť malé deti, sme my, ex-malé deti. Každý jeden z nás má minimálne jednu spomienku, kedy sme chceli, aby nás niekto druhý prestal štekliť, no smiali sme sa tak silno, že sme to nevládali vysloviť. Inokedy sme sa snažili opakovane hovoriť, aby prestali, alebo sme pred nimi utekali.
Príliš dlhé šteklenie môže zrýchliť srdcový tep, čo dieťaťu spôsobí pocit strachu alebo dusenia. Toto všetko môže vyústiť až do traumy.

2. Môže spôsobiť dočasnú paralýzu

Zdroj: Brightside

Šteklenie je síce zábavné, no môže byť aj nebezpečné. Pocit, keď vás niekto šteklí, je podobný tomu, keď vás niekto napadne. Občas sa stane, že to vedie k dočasnej paralýze, ktorá bráni “obeti”, aby sa bránila.

3. Smiech je len reflex

Zdroj: Brightside

Často si myslíme, že smiech je prejavom radosti. Pri šteklení ide však o prirodzený reflex. Nemáme kontrolu nad tým, ako pri šteklení zareagujeme. O to horšie je to pre malé bábätká alebo deti, ktoré nevedia rozprávať.

4. Šteklenie spôsobuje fyzickú bolesť

Zdroj: Brightside

Malé deti síce reagujú výkrikmi smiechu, no môže to byť pre ne fyzicky bolestivé. Prieskum ukázal, že šteklenie má aj odvrátenú stránku, kedy mali zúčastnení bolestivý výraz, aj keď sa pri tom smiali. No, opäť, ide o reflex.

5. Šteklenie porušuje telesnú autonómiu detí

Zdroj: Brightside

Keď si predstavíme šteklenie, v hlave sa nám vynorí obraz niekoho, kto sa hystericky smeje a vrtí, pretože sa snaží ujsť. Celý tento akt pozostáva z dotykov citlivých častí tela, ako je podpazušie, brucho a nohy.
Vzhľadom na to, že nie je jednoduché určiť, či si dieťa užíva šteklenie a uvedomiť si, kde je pomyselná hranica, sa my, dospelí, často necháme uniesť. Ignorujeme ich pokusy o útek a pokračujeme v šteklení. Celý tento proces môže smerom k dieťaťu vysielať negatívne signály, ktoré ich môžu ovplyvniť neskôr v živote. Takými sú nerešpektovanie hraníc detí a narušenie ich telesnej autonómie.

Zdroj

Foto: Brightside

Ivana Božiková
Zdravím, volám sa Ivana a študujem filológiu v Banskej Bystrici. Rada čítam, píšem, zisťujem a vymýšľam, cestujem, spoznávam, smejem sa a nepohrdnem ani dobrým jedlom. Teší ma!
Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre