Fascinujúca cesta do starovekého Egypta. Milovali pivo a šalát bol pre nich vzrušujúci !
Staroveký Egypt bol naozaj veľkým míľnikom v histórii ľudstva. Počnúc kultúrou starovekých Egypťanov a končiac ich filozofiou. Človek by mohol stráviť celý život štúdiom tohto fascinujúceho obdobia.
Niet sa čo diviť, že touto starovekou epochou boli inšpirované stovky kníh, filmov, či hier. A potom, ani nie je nutné vymýšľať akési fikcie o tomto období s cieľom zaujať, pretože samo o sebe obsahuje toto obdobie dostatočné množstvo dych berúcich reálií.
Keďže ide o jednu z najdlhšie preživších civilizácií v histórii ľudstva, máme k dispozícii pomerne veľké množstvo fascinujúcich faktov, pričom archeológovia neustále objavujú ďalšie a ďalšie.
Pár z nich sme sa rozhodli predstaviť aj vám.
Nepriatelia starovekých Egypťanov používali počas boja mačky
Staroveký Egypt bol známy nielen svojou početnou, veľmi dobre vyzbrojenou a vycvičenou armádou, ktorá len zriedkakedy utrpela porážku, ale aj svojou priam zbožnou láskou k mačkám. Tá bola natoľko silná, že ich ako tvory uctievali.
A práve túto ich slabosť sa rozhodol využiť perzský kráľ Kambýses, ktorý okrem vojakov vzal do boja aj mačky, aby sa uistil, že Egypťania nebudú riskovať, že zrania či zabijú posvätné zviera. Takto Kambýses dobyl Pelusium a tým si otvoril cestu do Egypta.
Šalát považovali za sexuálny symbol a afrodiziakum
V starovekom Egypte nebol šalát považovaný len za obyčajnú zeleninu, ktorá by slúžila ako bežný doplnok k jedlu. Vnímali ho totiž ako niečo oveľa váženejšie. Považovali ho za symbol Mina, boha plodnosti. Možno to bolo spôsobené práve jeho falickým tvarom, že sa stal inšpiráciou k uctievaniu tohto boha.
Takisto Egypťania verili, že má afrodiziakálne účinky, a tak ho jedli, aby v sebe podporili sexuálnu túžbu.
Uznávali homosexualitu
Je ťažké uveriť tomu, že už v starovekom Egypte sa stretávame s párom, ktorý tvorili dvaja muži, a čo je ešte zvláštnejšie – nijako svoj vzťah netajili, práve naopak. Boli veľmi uznávaní a obľúbení najmä u faraóna Nyuserre Iniho, pretože boli nielen jeho dôverníkmi, ale i osobnými manikérmi. A za svoju službu boli i bohate odmenení – pochovaní boli v nesmierne drahej hrobke, do ktorej boli uložení tvárou v tvár (tak sa spoločne pochovávali manželské páry).
Milovali pivo
Nielen že im chutilo a preto bolo nesmierne obľúbené, ale bolo aj každodennou súčasťou ich obživy. Dôkazy o tom, že Egypťania vyrábali pivo, ktoré následne konzumovali siahajú až do obdobia pred 18 tisíc rokmi. Pivo s radosťou konzumovali deti aj dospelí (pravdepodobne to bolo aj preto, že pivo bolo bezpečnejšie a nezávadnejšie ako voda). Častokrát boli pracovníkom mzdy vyplácané cez obilie, ktoré ľudia použili na výrobu chleba a piva – dvoch základných surovín potrebných k prežitiu. Treba povedať, že niekedy popíjali pivo aj namiesto jedla, toto pivo bolo totiž husté a sladké a nemalo vysoké percento alkoholu.
Boli väčšinoví vegetariáni
Aj keď mali v blízkosti rieku Níl, ryby konzumovali len veľmi zriedka. Podľa dostupných zdrojov v ich strave prevládali zložky rastlinnej potravy – ako napríklad pšenica, jačmeň, ovocie a zelenina, ďatle, takže by sa dali považovať za vegetariánov.
To neznamená, že raz za čas nemali mäso. Chudobní jedávali mäso počas sviatkov, zatiaľ čo bohatí si ho mohli dopriať aj častejšie.
Mali k dispozícii zubárov aj gynekológov
Medicína v čase starovekého Egypta bola prekvapivo pokročilá. Našli sa ľudia, prvotní odborníci, v rámci viacerých špecializovaných oblastí vrátane zubného lekárstva, gynekológie, chirurgie a pitvy. Navyše zdravotná starostlivosť bola dostupná pre každého – dokonca aj pre otrokov.
Existujú aj zachované dokumenty s popísanými detailnými postupmi ako liečiť niektoré ochorenia.
Kúzelníci “liečili” posadnutých hnojom
V starovekom Egypte nebolo ničím nezvyčajným, že ľudia verili v mágiu. Dokonca i niektorí kňazi a zaklínači praktizovali rozmanité magické rituály. Vlastnili vyrezávané prútiky zo slonoviny a knihy kúziel, ktoré skrývali veľa múdrostí.
Ukázalo sa, že starovekí Egypťania úprimne verili aj tomu, že démonov priťahuje všetko hrozné a odpudivé vrátane nepríjemných pachov. To ich viedlo k presvedčeniu, že môžu posadnutému pomôcť, ak ho potrú výkalmi napríklad od krokodílov.
Tieto praktiky boli pomerne bežné, keďže ľudia narodení v Egypte si boli istí, že všetko zlé, vrátane chorôb, pochádza od zlých démonov.
Boli posadnutí hygienou a vynašli deodorant
Naozaj je to tak! Starovekí Egypťania boli známi tým, že dbali o hygienu a záležalo im na tom, aby boli čistí. Mohlo to byť aj preto, že sa báli chorôb, o ktorých vedeli, že sa šíria pri nedostatočnej hygiene. Preto sa často kúpali a vyrábali si aj vlastné mydlá zo živočíšnych a rastlinných olejov zmiešaných s alkalickými soľami. Muži aj ženy si holili v podstate celé telo a poznali aj pinzety.
Chceli byť zdraví, dobre vyzerať, aj pekne voňať. Začali si preto vyrábať parfémy, kde používali prísady ako ľaliu, myrhu či kardamón. Tiež sa predpokladá, že vytvorili prvý deodorant s kombináciou citrusov a škorice.
Pokazené mlieko a krokodílie výkaly ako metódy antikoncepcie
Naprieč históriou sa používalo veľké množstvo podivných metód ako zabrániť nechcenému počatiu, ale len máločo svojou nechutnosťou prekoná prostriedky, ktoré používali starovekí Egypťania.
Ako to fungovalo? Zmiešal sa trus krokodíla so skysnutým mliekom a následne sa táto zmes vtlačila do ženskej pošvy. Verili totiž, že kyslé prostredie spermie usmrtí a tie sa nedostanú cez maternicu do vajcovodov, kde by mohli oplodniť ženské vajíčko. Zároveň táto “pasta” fungovala aj ako mechanická bariéra (principiálne sa táto metóda používa dodnes v podobe pesarov z lekárskeho silikónu).
Starovekí Egypťania milovali stolové hry.
Po dlhom pracovnom dni na Níle Egypťania často relaxovali hraním stolových hier. Hralo sa niekoľko rôznych hier . Najobľúbenejšia bola hazardná hra známa ako „Senet“.
Táto zábavka sa datuje až do roku 3500 pred n. l. a hrala sa na dlhej doske s tridsiatimi vymaľovanými štvorcami. Každý hráč mal sadu figúrok, ktoré sa pohybovali po doske podľa hodov kockou alebo hádzaním paličiek. Historici stále diskutujú o presných pravidlách hry Senet, ale o jej popularite niet pochýb.
Egyptskí faraóni často trpeli nadváhou
Egyptské umenie bežne zobrazuje faraónov ako dobre stavaných, vysokých a štíhlych ale pravdepodobne to tak nebolo. Egyptská strava pozostávajúca z piva, vína, chleba a medu obsahovala veľa cukru a štúdie ukazujú, že sa to mohlo podpísať na kráľovskej váhe.
Skúmanie múmií ukázalo, že mnohí egyptskí panovníci neboli práve najzdravší, mali nadváhu a dokonca trpeli cukrovkou. Významným príkladom je legendárna kráľovná Hatšepsut, ktorá žila v 15. storočí pred n. l. Hoci je na sarkofágu zobrazená ako štíhla a atletická, historici sa domnievajú, že v skutočnosti bola obézna a plešatá.
Operácie vykonávali aj ženy
Egypt napredoval veľmi rýchlo a to nielen v oblasti technológií, ale aj občianskych práv. Prvýkrát si totiž pomyselný chirurgický plášť obliekli ženy práve v starovekom Egypte! Viete si to predstaviť?
Prvou známou lekárkou v histórii je Merit-Ptah (ktorá žila asi 2700 rokov pred Kristom). Predpokladá sa, že bola hlavnou lekárkou, čo znamená, že mala právomoci na to, aby učila študentov (a to aj mužského rodu) a zároveň mohla vykonávať aj rôzne zákroky.
Zubná chirurgia bola nesmierne bolestivá
Zubár je pre mnohých postrachom ešte aj dnes – niekedy kvôli bolestivosti zákroku, inokedy pre financie, o ktoré prídeme. V starovekom Egypte to bolo o to horšie, že ich strava bola iná ako dnes rovnako ako aj hygiena. Preto ľuďom často vypadávali zuby už v pomerne mladom veku. Existovali ale isté liečivá v prípade bolestivosti, boli však tak trochu bizarné – napríklad zmes cibule, rasce a prášok kadidla.
V prípade, že mali ľudia “dieru” v zube, niekedy im ju liečitelia vyplnili zmesou živice a zelenkastého minerálu, ktorý obsahoval meď. Nie zriedka aj vŕtáli do čeľusti, aby vytiekol obsah abscesu. Viete si teda predstaviť, aká hrôza to musela byť.
Boli zbehlí v šití rán a naprávaní zlomenín
Príliš invazívna chirurgia sa v starovekom Egypte neprevádzala. Možno za to mohol nedostatok anestetika a antiseptík, ktorý by pacientovi spôsobil jednak obrovskú bolesť pri zákroku, ale aj vysokú pravdepodobnosť infekcie a možnú smrť.
Vedeli však veľmi dobre zašívať rany a vyrábať účinné masti na hojenie popálenín. S použitím drevených dláh, látok a znalostí z anatómie tiež dokázali naprávať zlomeniny, bez ujmy.
A tu končí naša cesta starovekým Egyptom. Ak by sa vám naskytla možnosť v tomto období žiť aspoň jeden týždeň, využili by ste ju? Čo by ste robili ak by ste sa náhodou ocitli v tomto fascinujúcom období v minulosti? Podeľte sa v komentároch !
