Vedeli ste, že počas francúzskej histórie sa dvakrát postavili pred súd chrústy obyčajné? Počuli ste o tom, že oxfordskí študenti v roku 1355 vyvolali vzburu a štrajkovali proti zlému pivu v miestnom pohostinstve? Aj o týchto faktoch si prečítate v dnešných zaujímavostiach ku káve.
Mravce sú rozmanité a hojné, najmä v tropických ekosystémoch. Často sa uvádzajú ako činitelia kľúčových ekologických procesov, ale ich presné príspevky v porovnaní s inými organizmami boli len zriedkavo kvantifikované. Prostredníctvom odstraňovania zdrojov potravy z lesnej pôdy a následného transportu do hniezd zohrávajú mravce dôležitú úlohu pri prerozdeľovaní živín v dažďových pralesoch. Ide o základný ekosystémový proces a kľúčové energetické prepojenie medzi vyššími trofickými úrovňami, rozkladačmi a primárnymi producentmi. Mravce tvoria 15 až 20 % biomasy suchozemských živočíchov. V dažďových pralesoch až 25 % tvoria mravce.
Morfogenéza je matematika, ktorá počíta škvrny na tele žiráf alebo pruhy, ktoré majú po svojom tele zebry. Táto teória, ktorú navrhol Alain Turing, zistila, že tieto zdanlivo náhodné vzorce majú určité matematické poradie a súvislosti.
V roku 1312 bolo niekoľko chrústov obyčajných, ktorí boli hlavným škodcom pre pestovateľov plodín, privezených do súdnej siene v Avignone vo Francúzsku a bolo im nariadené stiahnuť sa na určené územie. Keď chrobáky (samozrejme) nevyhoveli, boli pochytané a zabité. V roku 1478 sa tiež postavili pred francúzsky súd, tentokrát aby čelili obvineniu z toho, že ich poslali čarodejnice, aby zničili úrodu poľnohospodárov.
V roku 1355 mesto Oxford a študenti Oxfordskej univerzity prepukli v nepokoje a vyvolali vzburu na niekoľko dní, pretože niektorým študentom nevyhovovalo pivo, ktoré im podávali v miestnom hostinci, a vylievali pollitre piva na majiteľa krčmy. Mešťania nakoniec zaútočili na školu, kde bolo zabitých 63 študentov a 30 miestnych obyvateľov.
Musa I. z Mali bol na svojej púti do Mekky v roku 1324 taký bohatý, že mal 12 000 otrokov, z ktorých každý niesol po 2 kg zlata. Išlo s ním aj 80 tiav, ktoré niesli 20 – 140 kg zlata. Chudobným ľuďom v oblastiach, ktoré navštívil, rozdal toľko zlata, že to zdevastovalo ich hospodárstvo a spôsobilo infláciu.
Na jeseň a v zime roku 1314 zažila Británia obdobie extrémne vlhkého počasia. Prívalový dážď zaplavil polia, začala hniť úroda a utopilo sa množstvo dobytka. Základnou potravinou tej doby bol samozrejme chlieb. Na tróne bol Eduard II. a kládol vinu priamo samotným Angličanom. Angličania podľa neho „vynikajú nad inými národmi v troch vlastnostiach – v pýche, remesle a v krivej prísahe. To všetko pochádza zo skazenosti obyvateľov.“ V skutočnosti to neboli len Angličania, ktorí boli ovplyvnení počasím, ale dažde boli rozšírené a zasiahli celé Britské ostrovy, severné Francúzsko, Škandináviu, Nemecko aj západné Poľsko.
Málo? Tak hor sa na predošlú časť!
