Ľudské telo je zázrak. Nachádza sa v ňom najinteligentnejší mozog tejto planéty, naše kosti sú pevnejšie ako oceľ a sme najlepší bežci na dlhé trate zo všetkých živých druhov. Ale na to, že je človek takou výnimočnou bytosťou, má telo, ktoré má aj množstvo vecí, ktoré sú tak trochu zbytočné. O slepom čreve nehovoriac, to neraz nerobí nič iné, len spôsobuje bolesť. A kto má rád bolesť? Takže v tomto zozname si prejdeme 14 vecí v ľudskom tele, ktoré nedávajú zmysel.
Nedokážeme syntetizovať vitamín C
Ľudia ani iné primáty, ako ani netopiere a morčatá, nemajú schopnosť produkovať vitamín C biosyntézou z glukózy (iné zvieratá to dokážu). Nedostatok biosyntézy vitamínu C je spôsobený mutáciami v géne L-gulonolaktón oxidázy (GLO), ktorý zodpovedá za kódovanie enzýmu urýchľujúceho posledný krok biosyntézy vitamínu C. V roku 2008 sa však vedcom podarilo úspešne obnoviť schopnosť produkcie vitamínu C u myší. Možno ľudia budú ďalší na rade.
Neefektívne dutiny
Ľudia majú niekoľko dutín, ktoré pomáhajú pri odvádzaní hlienov a tekutín. Naše čeľustné dutiny, ktoré sa nachádzajú na lícnej kosti, však odvádzajú vodu smerom nahor. To často vedie k hromadeniu tekutiny a hlienu, čo môže spôsobiť infekciu.
Kľukaté tepny
Krv prúdi do každej ruky a nohy prostredníctvom jednej hlavnej tepny, ktorá vstupuje do končatiny na prednej strane tela, pri bicepse alebo bedrových flexoroch. Na zásobovanie tkanív na zadnej strane končatiny, ako sú tricepsy a hamstringy, sa tepna rozvetvuje, obchádza kosti a spája sa s nervami. Toto vedenie môže spôsobiť nepríjemné poruchy. Napríklad v lakťovom kĺbe sa vetva tepny stretáva s lakťovým nervom, ktorý dáva život malíčku. To je dôvod, prečo ruka znecitlivie, keď dolný koniec ramennej kosti dostane prudký úder.
Množstvo zbytočných kostí na nohách
Vedci tvrdia, že naše chodidlá majú toľko kostí preto, lebo naši opičí predkovia potrebovali ohybné chodidlá na uchopenie konárov. Keď sa vďaka evolúcii za posledných približne päť miliónov rokov presunuli zo stromov a začali chodiť vzpriamene po zemi, prsty sa zmenili. Stali sa stabilnejšími. Postupom času si naši predkovia vytvorili klenbu, ktorá fungovala ako tlmič nárazov. V dôsledku toho máme teraz v chodidlách veľa kostí, ktoré nepotrebujeme.
Nesprávne vedený nerv
Rekurentný hrtanový nerv zohráva dôležitú úlohu pri našej schopnosti hovoriť a prehĺtať. Privádza pokyny z mozgu do svalov hlasiviek alebo hrtana pod hlasivkami. Teoreticky by táto cesta mala byť rýchla. Počas vývoja sa však zapletie do malej hrudky tkaniva v krku, ktorá zostúpi a stane sa krvnými cievami v blízkosti srdca. To spôsobí, že nerv sa pred cestou späť do hrtana obtočí okolo aorty. Tým, že je v hrudníku, je zraniteľný počas operácie alebo súboja päsťami.
Mimomaternicové tehotenstvo
U ženy sa môže oplodnené vajíčko uhniezdiť vo vajíčkovode, krčku maternice alebo vaječníku namiesto maternice, čo spôsobí mimomaternicové tehotenstvo. Pred tým, než existovali moderné chirurgické zákroky, mimomaternicové tehotenstvo vždy spôsobovalo smrť matky aj dieťaťa. Aj dnes sa takmer vždy musí spraviť kyretáž, aby sa zachránil život matky.
Nepotrebné zuby
Ľudia majú zvyčajne tri stoličky na každej strane hornej a dolnej čeľuste v zadnej časti úst. Keď sa náš mozog zväčšil, čeľusť sa rozšírila a skrátila, takže na tretí stoličkový zub, ktorý je najviac vzadu, nezostalo miesto. Tieto zubné brúsky mohli byť užitočné, kým sme sa nenaučili variť a spracovávať jedlo, ale teraz nám „zuby múdrosti“ väčšinou len spôsobujú bolestivé patálie.
Plešatosť
Môže k nej dôjsť kedykoľvek medzi tínedžerským a starším vekom. Nie je známy spôsob, ako jej zabrániť, a neslúži žiadnej evolučnej výhode, o ktorej by sa vedelo. Podľa Národnej lekárskej knižnice USA viac ako 50% mužov nad 50 rokov zažije nejakú formu plešatosti.
Porucha pozornosti s hyperaktivitou
Veda definuje poruchu pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) ako neurovývojovú poruchu, pri ktorej sa vyskytujú výrazné problémy s funkciami sťažujúcimi výkon, ako je napríklad kontrola pozornosti. Spôsobuje jej nedostatok, hyperaktivitu alebo impulzívnosť. Najzaujímavejšie na tom je, že zo všetkých živých tvorov môže takáto porucha vzniknúť len u ľudí.
Slepé črevo
Aj keby si nepoznal žiadnu z ostatných chýb na tomto zozname, určite si počul o najneužitočnejšom orgáne. Slepé črevo je zakrpatený orgán, o ktorom sa zatiaľ nevie, na čo slúži. Tento orgán sa však môže zapáliť, infikovať a dokonca prasknúť.
Odtlačky prstov
Je super, že žiadne dva odtlačky prstov nie sú rovnaké (dokonca ani u dvojčiat). Ale okrem toho aké majú biologické využitie? Niektorí odborníci sa domnievajú, že zlepšujú úchop, ale britská štúdia zistila, že ryhy odtlačkov prstov v skutočnosti sťažujú držanie vecí, ktoré majú hladký povrch. Medzi ďalšie predpoklady užitočnosti patrí lepší zmysel pre dotyk a pomoc pri ochrane pokožky.
Nesprávne umiestnená hlasivka
Priedušnica a pažerák sa otvárajú do rovnakého priestoru, hltana, ktorý sa tiahne od nosa a úst až po hrtan (hlasivky). Aby sa potrava nedostala do priedušnice, pri každom prehĺtaní sa otvor do hrtana reflexne zakryje chlopňou v tvare listu, ktorá sa nazýva epiglottis – hrtanová príchlopka. Niekedy však nie je dostatočne rýchla. Ak počas jedla hovoríš a smeješ sa, jedlo môže skĺznuť dole a uviaznuť v dýchacích cestách, čo spôsobí, že sa budeš dusiť.
Preťažený dolný chrbát
Podľa paleoantropológa Brucea Latimera z Case Western Reserve University v Clevelande v štáte Ohio je to jasný dôsledok nášho prechodu zo štvornohých tvorov na dvojnohé. Keď sa ľudia postavili a začali chodiť vzpriamene, ich chrbtica, ktorá sa vyvinula tak, aby bola uspôsobená na šplhanie a pohyb po stromoch, sa otočila o deväťdesiat stupňov. Toto zakrivenie a váha hlavy, ktorá je navrchu celej chrbtice, vytvárajú tlak, ktorý spôsobuje problémy s chrbticou.
Slepá škvrna v očiach
Ľudské oko zväčša poskytuje mozgu presný obraz o tom, čo sa deje vo svete. Existuje však niekoľko problémov. Hoci mnohé vtáky a hmyz vidia ultrafialové svetlo, ľudia sú odkázaní len na tzv. viditeľné svetlo. To obmedzuje naše videnie sveta, neumožňuje nám vidieť stopy moču, ktoré za sebou zanechávajú niektoré cicavce, a nedovoľuje nám plne oceniť farby niektorých kvetov, ktoré sa vyvinuli tak, aby v ultrafialovom svetle predvádzali pôsobivé divadlo. Ľudské oko tiež nedokáže rozlíšiť polarizované a nepolarizované svetlo, zatiaľ čo mnohé hlavonožce a niektoré vtáky áno.
