Pouličné umenie sa od svojich počiatkov považovalo za silnú formu sebavyjadrenia, ktorá priťahovala pozornosť každého, kto prešiel okolo. Čo keby však dokázalo spojiť klasické umenie so súčasnou spoločnosťou?
Už v roku 1982 sa výtvarník a filmár Julien De Casabianca venoval graffiti, no znovu sa v ňom rozhorela iskra až v roku 2015. Tá ho priviedla na celkom novú umeleckú cestu – klasické umenie. Napadlo mu vziať postavy zo známych klasických malieb a premiestniť ich do ulíc. Jeho metóda sa sústreďuje na lepenie, nie maľovanie. Rešpektuje pôvodné diela, preto využíva moderné techniky, ako je fotografovanie, tlač a lepenie.
Nikdy nemal konkrétnu predstavu, ktorá by ho inšpirovala k založeniu tohto projektu. Práve naopak, jedného dňa zbadal na ulici plagát. Bol to plagát klasickej maľby z múzea nalepený len tak na ulici. Nebol nijako upravený, preto nemal žiadnu silu a nikoho neoslovil. Po chvíli si však uvedomil, prečo je taký nefunkčný – išlo totiž o estetický boj klasického s moderným. Bolo dôležité vyňať postavu zo starodávneho okolia obrazu a vložiť ju do moderného priestoru. A presne to urobil, len v ľudskej veľkosti.
De Casabianca sa zámerne sústredí na chudobnejšie oblasti, aby dal do kontrastu klasické postavy, ktoré sa často nachádzajú v múzeách v bohatších štvrtiach. Týmto spôsobom sa snaží ľuďom ukázať, že mať vzťah k umeniu nestojí žiadne peniaze. Okrem iného sa snaží dať do harmónie obraz s moderným okolím, teda starobylé so súčasným. Čo myslíte, podarilo sa mu to?
