Svadby bežne vyzerajú asi takto: biele šaty, pomalá chôdza k oltáru, výmena obrúčok, bozk novomanželov a predstavenie pána a pani (sem doplňte priezvisko prebrané od manžela.) Tradícia v zátvorke sa, zdá sa, pomaly mení. Ak vás zaujímajú dôvody, prečo je to tak, dnes vám prinesieme odpovede žien, ktoré si nechali vlastné priezvisko.
1. “Nie som jeho dcéra a nenechám si vziať svoju identitu. Okrem toho, v Mexiku si my ženy nechávame svoje priezviská.“
2. “Nedriem celé dni len pre to, aby ma ľudia oslovovali pani doktorka s jeho priezviskom.“
3. “Som posledná žena v rodine, ktorá nesie naše priezvisko. Ďalším dôvodom je, že som si v akadémii už vybudovala reputáciu pod svojím menom, nechcem začínať odznova.“
4. “Papierovačky a všetko s tým spojené.“
5. “Je to môj doktorát, nie jeho.“
6. “Partner musí prísť a postaviť sa vedľa mňa, nie predo mňa a tým ma zatieniť. Rovnako je to aj s priezviskom.“
7. “Nikdy mi úprimne nenapadlo meniť si meno. Som stále rovnaký človek, prečo by som si mala meniť meno?“
8. “Manželka mi povedala, že mala svoje meno celý život a že nechápe, prečo by si ho mala meniť len na základe nejakej tradície.“
9. “Je to kúsok z môjho otca, ktorý si chcem navždy nechať u seba.“
10. “Z rovnakého dôvodu, prečo si meno nemenia muži.“
11. “Pretože si ma muž berie za ženu, neadoptuje si ma.“
12. “Je to súčasť mojej identity, vďaka ktorej cítim vlastnú hodnotu, nezávislosť a úspechy.“
13. “Nechceli sme byť súčasťou patriarchátu, tak sme vykonali toto gesto odporu.“
14. “Pretože to, či zdieľame rovnaké meno, je ten najnepodstatnejší detail celého nášho vzťahu.“
15. “Je to zastaraná tradícia. Moje meno je moje. To však neznamená, že nie sme tím.“
