Vedci si kladú otázku prečo sa náš mozog tak líši od mozgov iných druhov, a to vrátane našich predkov. Rozhodli sa preskúmať čo nás robí ľuďmi a ako sa ľudský mozog v priebehu rokov v skutočnosti vyvíjal.
Veľká záhada
Ľudský mozog je pre vedcov totiž stále pomerne veľkou záhadou. A práve v snahe lepšie pochopiť, ako sa z neho vyvinul taký zložitý orgán, odborníci doslova vypestovali modelové neandertálske mini mozgy z génov nachádzajúcich sa u neandertálcov i moderných ľudí.
Allyson Muotri, ktorý je riaditeľom Programu kmeňových buniek na Kalifornskej univerzite v San Diegu uviedol, že tento prelomový experiment má pomôcť vedcom pochopiť čo nás robí ľuďmi. Podľa neho je čas zistiť čo robí mozgy dnešných ľudí takými odlišnými od mozgov napríklad našich dávnych predkov.
Vypestovali mozgy
Nuž a vedci nepoznajú lepší spôsob ako to zistiť ako ten, že jednoducho porovnajú ľudské mozgy s mozgami neandertálcov. A keďže mozog od našich predkov sa nedá len tak niekde zaobstarať, museli ho vypestovať v Petriho miskách pomocou pozmenených ľudských kmeňových buniek.
Takéto hybridné mini mozgy boli prvýkrát úspešne vypestované už v roku 2018. Tento najnovší výskum sa však zameral na to, ktoré gény ľudia stratili v priebehu vývoja. Mozgom injekčne podali staroveký gén, o ktorom sa predpokladá, že hrá úlohu pri vývoji mozgu.
NOVA1
Tento vzácny gén sa nazýva NOVA1 a má moderný ľudský aj staroveký variant, ktorý je stále prítomný u primátov akými sú šimpanzy. Štúdiou napokon vedci zistili, že starovekým mozgom s týmto génom rástla nerovnomerná vonkajšia vrstva a rýchlejšie dorastali, zatiaľ čo zostali menšie ako ich moderné náprotivky.
Zistili tiež to, že mozgová aktivita u neandertálcov bola podstatne chaotickejšia a produkovala odlišné súbory bielkovín ako moderný ľudský mozog. Výskum napokon potvrdil aj to, že mozog moderného človeka rastie a vyvíja sa po narodení človeka oveľa dlhšie ako mozog neandertálca.
Allyson si myslí, že terajšia verzia génu NOVA1 spomalila dozrievanie, aby sa moderným mozgom dospelých ľudí umožnilo stať sa sofistikovanejšími. Tohto odborníka ale prekvapilo, že došlo k iba 61 genetickým zmenám pri vývoji mozgu. Allyson totiž očakával, že ich budú stovky alebo dokonca tisíce.
