Počuli ste o najhustejšie obývanom ostrove na svete s názvom Santa Cruz del Islote, ktorý má veľkosť dvoch ihrísk amerického futbalu? Počuli ste o tom, že ozónová vrstva Zeme sa podľa vedcov úplne zotaví o 50 rokov? Aj o tom si prečítate v dnešných zaujímavostiach ku káve.
Santa Cruz del Islote v súostroví San Bernardo pri pobreží Kolumbie má veľkosť približne len dvoch futbalových ihrísk (dva hektáre), ale umelý ostrov má štyri hlavné ulice a 10 štvrtí. Na ostrove žije päťsto ľudí v približne 155 domoch. S toľkými ľuďmi natlačenými na tak malom priestore je to podľa The Guardian najhustejšie obývaný ostrov na svete.
Keď 174 svetových lídrov podpísalo Parížsku dohodu na Deň Zeme v roku 2016 v sídle Organizácie Spojených národov (OSN) v New Yorku, bol to najväčší počet krajín, ktoré sa kedy stretli, aby podpísali čokoľvek v jeden deň. Cieľom dohody je bojovať proti zmene klímy a urýchliť a zintenzívniť akcie a investície potrebné na posilnenie globálneho úsilia v oblasti klímy.
Kvôli jednoduchosti väčšina z viac ako 200 krajín sveta používa metrický systém pri opise vecí, ako je dĺžka alebo hmotnosť. Nedávno však vynikli tri krajiny: Libéria, Mjanmarsko a Spojené štáty. V roku 2018 libérijský minister obchodu a priemyslu Wilson Tarpeh uviedol, že vláda plánuje prijať metrický systém s cieľom podporiť zodpovednosť a transparentnosť v obchode, podľa Liberian Observer.
Ľudia, ktorí žijú v Mamungkukumpurangkuntjunya Hill v Austrálii, potrebujú trochu trpezlivosti, keď sa chcú naučiť hláskovať meno svojho rodného mesta. Ale vieš čo? Rovnako aj ľudia z jazera Chargoggagoggman-chauggagoggchaubunagungamaugg v Massachusetts a Tweebuffelsmeteen-skootmorsdoodgeskietfontein v Južnej Afrike. Nikto z nich však nemá pri zapisovaní adresy toľko práce ako tí, ktorí žijú v Taumatawhakatangihanga-koauauotamateaturipukakapikimaung-ahoronukupokaiwhenuakitanatahu na Novom Zélande. S dĺžkou 85 písmen je to najdlhší názov miesta na svete.
Možno si myslíte, že ste zvyknutí na mrazivý vzduch a búrlivý vietor, ale priemerný zimný deň nie je ani zďaleka taký chladný, ako najchladnejší deň, aký bol kedy zaznamenaný. Meteorológovia namerali až -144 stupňov Fahrenheita (-97,8 °C). Teplota bola zaznamenaná v Antarktíde počas výskumu v rokoch 2004 až 2016. Len pár nádychov vzduchu pri tejto teplote by vyvolalo krvácanie do pľúc a zabilo by vás.
Kvôli znečisteniu ozónová vrstva Zeme veľmi utrpela. To je zlá správa pre všetkých, keďže krehká vrstva plynu chráni našu planétu a chráni aj nás pred škodlivými ultrafialovými lúčmi slnka. Našťastie odborníci na zmenu klímy veria, že ozónová vrstva sa úplne uzdraví do 50 rokov, podľa správy Organizácie Spojených národov z roku 2018. Obnova bola spustená z veľkej časti vďaka Montrealskému protokolu z roku 1987, ktorý stanovil celosvetový zákaz používania jedného z hlavných vinníkov škôd: chlórfluórovaných uhľovodíkov (CFO). Predtým boli CFO bežné v chladničkách, aerosólových plechovkách a chemikáliách na chemické čistenie.
Zemetrasenia sa môžu pohybovať od menších otrasov, ktoré sú sotva postrehnuteľné, až po silné trasenia, ktoré spôsobujú obrovské ničenie. Je to však nevyhnutná súčasť života pre tých, ktorí žijú v krajinách ako Čína, Indonézia, Irán a Turecko. Toto sú miesta, ktoré sú na planéte najviac náchylné na zemetrasenia. Podľa USGS však Japonsko zaznamenáva najviac zemetrasení na svete.
Málo? Tak hor sa na predošlú časť!
