Zopár zaujímavosti ku káve, ktoré ti zaručene rozšíria obzory #692: kedy planéta Pluto spraví prvý obeh okolo Slnka od svojo objavenia a niečo o morských koníkoch

12012

A máme tu ďalší diel zaujímavostí z celého sveta, v ktorom sa dozviete, kedy planéta Pluto spraví prvý obeh okolo Slnka od svojo objavenia a tiež aj to, čo robia morské koníky každé ráno, keď je ich partnerka tehotná.

 

,,Morské kone sú monogamné. Ak sa pár vytvoril, nerozpadne sa pred smrťou jedného z partnerov, čo nie je v živom svete neobvyklé. Ale to, čo je skutočne úžasné, je samčie potomstvoa nie ženy.Stáva sa to nasledovne. Počas milostných hier žena pomocou špeciálnej papily zavádza do hatcherovej tašky vajíčka. Tam dochádza k oplodneniu. Potom samce nesú potomstvo po dobu 20 a niekedy aj 40 dní.Po tomto období sa už rodia už vypestované druhy. Potomstvo je veľmi podobné rodičom, ale telo poterov priehľadné a bezfarebné.“

,,Obežná dráha Pluta okolo Slnka je v porovnaní s planétami slnečnej sústavy mimoriadne excentrická a sklonená. To bol tiež jeden z argumentov, prečo ho medzi planéty nezaraďovať. V porovnaní s excentricitou typickou pre kométy však stále možno hovoriť o „takmer kruhovej“ dráhe. V aféliu, čiže v odslní, sa od Slnka vzďaľuje až na 7 375 927 931 km, čo je takmer 50-krát väčšia vzdialenosť, ako je vzdialenosť Zeme od Slnka. Na základe toho sa o ňom hovorilo ako o poslednej planéte slnečnej sústavy. V perihéliu, príslní, sa však k Slnku približuje na 4 436 824 613 km, čo je bližšie ako perihélium Neptúna. V určitej fáze svojho obehu býva teda k Slnku bližšie ako Neptún. Naposledy sa tak stalo v rokoch 1979 až 1999, kedy bol poslednou planétou Slnečnej sústavy Neptún. Pluto prešlo perihéliom v roku 1989 a odvtedy sa od Slnka neustále vzďaľuje. Jeden obeh Pluta okolo Slnka trvá pozemského 247,68 roka. Od svojho objavu Pluto ešte nevykonalo ani jediný celý obeh. Obežné dráhy Neptúna a Pluta sa však fyzicky nekrížia, a preto nikdy nemôže dôjsť ku kolízii týchto dvoch telies. V príslní na Pluto dopadá takmer trikrát viac slnečnej energie ako v odslní, čo má podľa hypotéz výrazný dopad na hustotu jeho atmosféry.“

 

Zdroje 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7

Málo? Tak hor sa na predošlú časť!

Adam Heindrichovsky
Volám sa Adam. som študent a zaujímam sa o dianie vo svete, vede, športe a ďalších odvetviach. Vo voľnom čase rád čítam knihy a cestujem.
Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

0 Komentáre
Najhodnotnejšie
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre