Zopár zaujímavosti ku káve, ktoré ti zaručene rozšíria obzory #725: ktorou časťou tela dýchajú holotúrie a niečo o dvoch kaskadéroch, ktorí predviedli v roku 1925 niečo nezvyčajné

14684

A máme tu ďalší diel zaujímavostí z celého sveta, v ktorom sa dozviete, ktorou časťou tela dýchajú holotúrie a tiež aj to, ako sú stanovené pokuty za prekročenie najvyššej rýchlosti vo Fínsku.

 

,,Pri systéme tzv. denných pokút sa môže pokuta v prípade dobre zarábajúcich vyšplhať na tisícky eur.Vo Fínsku nemajú len progresívne dane, ale v niektorých prípadoch aj progresívne pokuty. Milionár Reimi Kuisla si myslí, že až príliš. Za prekročenie rýchlosti dostal pokutu 54 024 eur.Vyrátali mu ju podľa vzorca, ktorý Fínsko pozná od roku 1920. Ide o  systém takzvaných denných pokút.Podľa neho sa pri zvažovaní výšky pokuty berie do úvahy polovica čistého denného príjmu človeka, ktorý spáchal priestupok, znížená o výdavky spojené so strarostlivosťou o deti a zabezpečenie základných životných potrieb.Táto suma sa vynásobí počtom dní, keď by mal človek za svoj priestupok platiť.“

,,Pred viac než 50 rokmi sa však v Turecku podarilo jednému mužovi objaviť čosi, čo je dnes známe ako rozsiahly podzemný komplex pod mestom Derinkuyu. Nešlo len o neveľkú sieť podzemných chodieb, ale o spletitú podzemnú štruktúru dosahujúcu v niektorých miestach hĺbku cez 60 metrov a to sa o nej pritom svet dozvedel vďaka tomu, že náš spomínaný chlapík opravoval v roku 1963 svoj vlastný dom a keď zbúral jednu zo stien, odrazu sa mu naskytol pohľad na tmavú chodbu bez akéhokoľvek vysvetlenia. Podobný nález vo svojom dome pravdaže nemohol nechať len tak, a preto zburcoval miestne úrady a onedlho už archeológovia prečesávali zabudnuté chodby podzemného mesta Derinkuyu.Podzemné priestory a najmä ich dĺžka a hĺbka archeológov prekvapili. Odborníci, ktorí sa vtedy zišli z celého Turecka a mnohých zahraničných krajín vedeli o tom, že v tejto oblasti Turecka existuje niekoľko podobných podzemných miest, ale Derinkuyu bolo zďaleka tým najväčším. Odhady dnes hovoria o tom, že v komplexe sa v časoch núdze mohlo skryť cez 20-tisíc ľudí a okrem nich tam bolo dostatok priestoru aj pre zvieratá, zásoby jedla a k dispozícii bola aj podzemná voda. Ako sa ukázalo, mesto s najväčšou pravdepodobnosťou nebolo permanentne obývané a ľudia sa pod zemský povrch uchyľovali najčastejšie v prípadoch, keď im hrozilo nebezpečenstvo, či už zo strany útočiacich armád alebo samotnej matky prírody.“

 

Zdroje 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7

Málo? Tak hor sa na predošlú časť!

Adam Heindrichovsky
Volám sa Adam. som študent a zaujímam sa o dianie vo svete, vede, športe a ďalších odvetviach. Vo voľnom čase rád čítam knihy a cestujem.
Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

0 Komentáre
Najhodnotnejšie
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre