Približne jedna tretina produkcie jedla vyrábaného pre ľudskú spotrebu je zbytočná a plýtva sa s ňou. To znamená, že 1,3 miliardy ton potravín nezjeme. pokazia sa, či ich vyhodíme. Ak by sme mali túto obrovskú čiastku premeniť na finančné vyjadrenie, predstavovalo by to zhruba 680 miliárd dolárov v industrializovaných krajinách a 310 miliárd dolárov v tých rozvojových, Či už ide o vyspelý svet alebo krajiny, ktoré sú v rozvojovej fáze, plytvanie potravinami je zhruba na rovnakej úrovni.
Podľa štatistík, najviac plýtvame ovocím a zeleninou.
Okrem toho, že sa plýtvanie deje v našich domácnostiach, prebieha najmä v predajných potravinových reťazcoch. V obchodoch s potravinami sa denne vyhodí obrovské množstvo potravín. Dôvodom je štandard kvality, ktorý je založený najmä na vzhľade produktu. Ak sa sortiment z potravinového obchodu nepredá do konca dňa, väčšinou ho obchody vyhodia. A to aj napriek tomu, že dátum spotreby nemusí byť presiahnutý a produkt je v úplnom poriadku.
Plýtvanie potravinami má negatívny dopad aj na zbytočnú produkciu skleníkových plynov a prispieva ku globálnemu otepľovaniu.
Vyplytvaným jedlom v Latinskej Amerike by sa mohlo nakŕmiť 300 miliónov ľudí, v Európe 200 miliónov ľudí. Dokonca, ak by sme aspoň jednu štvrtinu vyplýtvaného jedla zachránili, mohli by sme nakŕmiť 870 miliónov ľudí.
V rozvojových krajinách je problém plýtvania najmä v jeho ranej fáze. To znamená, že najviac jedla sa pokazí a musí vyhodiť počas transportu. Môže za to zlá infraštruktúra, doprava, ale aj obmedzené skladovacie priestory a nástroje ako napríklad nedostatok chladničiek a podobne.
V krajinách Ameriky, Európy alebo iných problém plýtvania potravinami nastáva v neskorších fázach, a to v správaní sprostredovateľov a spotrebiteľov, čiže obchodov a nás.
Toto sú fakty, ale čo s nimi? Rozmýšlali ste nad tým ako zmeniť tieto ohromne veľké čísla? A čo podniknúť, aby sme začali potravinami plýtvať menej?
V mnohých celosvetových mestách vznikol koncept zdieľania potravín s inými ľuďmi, tzv. foodsharing. Projekt foodsharing vznikol ako opatrenie proti plýtvaniu potravín a zlepšenie celosvetovej situácie s týmto problém. Ide o verejné chladničky, ktoré sú prístupné pre každého. Každý do tejto chladničky môže vložiť jedlo, samozrejme nie pokazené, a každý si z nej môže jedlo vziať a najesť sa. Najmä v južnej Amerike a Nemecku sa tento projekt teší obrovskej popularite.
Foodsharing pomáha nakŕmiť bezdomovcov alebo ľudí zo sociálne slabšej vrstvy. Do chladničiek dokonca prispievajú supermarkety, hotely, či reštaurácie, ktoré by inak svoje jedlo vyhodili. Takto dochádza k ich recyklácii a dobré a nezávadne jedlo nájde každý vo foodsharing chladničkách.
Aby sa predišlo plýtvaniu jedla aj v ranejšej fáze, existujú webové stránky, kde sa poľnohospodári dohadujú priamo s konzumentami, ktorý si prídu na farmu pre zvyšky ovocia alebo zeleniny, ktoré by kvôli estetickým dôvodom alebo prebytku museli skončiť v komposte.
Situácia u nás, na Slovensku, je taká, že len prednedávnom štát zakazoval rozdávať supermarketom potraviny, ktoré bežne vyhadzovali alebo tie po záruke, ktorým ale nič nebolo. Aj u nás v znikajú rôzne organizácie, ktorým plýtvanie nie je ukradnuté. Jedným z najrelevantnejších občianskych združení na Slovensku je Free Food, ktoré pracuje na umiestnení verejných chladničiek do ulíc a predchádzať tak problému, ktorému ľudstvo čelí.
