Približne jedna tretina produkcie jedla vyrábaného pre ľudskú spotrebu je zbytočná a plýtva sa s ňou. To znamená, že 1,3 miliardy ton potravín nezjeme. pokazia sa, či ich vyhodíme. Ak by sme mali túto obrovskú čiastku premeniť na finančné vyjadrenie, predstavovalo by to zhruba 680 miliárd dolárov v industrializovaných krajinách a 310 miliárd dolárov v tých rozvojových, Či už ide o vyspelý svet alebo krajiny, ktoré sú v rozvojovej fáze, plytvanie potravinami je zhruba na rovnakej úrovni.

jedlo
all-that-is-interesting.com

Podľa štatistík, najviac plýtvame ovocím a zeleninou.

Okrem toho, že sa plýtvanie deje v našich domácnostiach, prebieha najmä v predajných potravinových reťazcoch. V obchodoch s potravinami sa denne vyhodí obrovské množstvo potravín. Dôvodom je štandard kvality, ktorý je založený najmä na vzhľade produktu. Ak sa sortiment z potravinového obchodu nepredá do konca dňa, väčšinou ho obchody vyhodia. A to aj napriek tomu, že dátum spotreby nemusí byť presiahnutý a produkt je v úplnom poriadku.

Plýtvanie potravinami má negatívny dopad aj na zbytočnú produkciu skleníkových plynov a prispieva ku globálnemu otepľovaniu.

Vyplytvaným jedlom v Latinskej Amerike by sa mohlo nakŕmiť 300 miliónov ľudí, v Európe 200 miliónov ľudí. Dokonca, ak by sme aspoň jednu štvrtinu vyplýtvaného jedla zachránili, mohli by sme nakŕmiť 870 miliónov ľudí.

odpad
foodnavigator-com

V rozvojových krajinách je problém plýtvania najmä v jeho ranej fáze. To znamená, že najviac jedla sa pokazí a musí vyhodiť počas transportu. Môže za to zlá infraštruktúra, doprava, ale aj obmedzené skladovacie priestory a nástroje ako napríklad nedostatok chladničiek a podobne.

jedlo
tripadvisor-com

V krajinách Ameriky, Európy alebo iných problém plýtvania potravinami nastáva v neskorších fázach, a to v správaní sprostredovateľov a spotrebiteľov, čiže obchodov a nás.

Toto sú fakty, ale čo s nimi? Rozmýšlali ste nad tým ako zmeniť tieto ohromne veľké čísla? A čo podniknúť, aby sme začali potravinami plýtvať menej?

V mnohých celosvetových mestách vznikol koncept zdieľania potravín s inými ľuďmi, tzv. foodsharing. Projekt foodsharing vznikol ako opatrenie proti plýtvaniu potravín a zlepšenie celosvetovej situácie s týmto problém. Ide o verejné chladničky, ktoré sú prístupné pre každého. Každý do tejto chladničky môže vložiť jedlo, samozrejme nie pokazené, a každý si z nej môže jedlo vziať a najesť sa. Najmä v južnej Amerike a Nemecku sa tento projekt teší obrovskej popularite.

chladnicky
delightability-com

Foodsharing pomáha nakŕmiť bezdomovcov alebo ľudí zo sociálne slabšej vrstvy. Do chladničiek dokonca prispievajú supermarkety, hotely, či reštaurácie, ktoré by inak svoje jedlo vyhodili. Takto dochádza k ich recyklácii a dobré a nezávadne jedlo nájde každý vo foodsharing chladničkách.

Aby sa predišlo plýtvaniu jedla aj v ranejšej fáze, existujú webové stránky, kde sa poľnohospodári dohadujú priamo s konzumentami, ktorý si prídu na farmu pre zvyšky ovocia alebo zeleniny, ktoré by kvôli estetickým dôvodom alebo prebytku museli skončiť v komposte.

 

thisbigcity-net
thisbigcity-net

Situácia u nás, na Slovensku, je taká, že len prednedávnom štát zakazoval rozdávať supermarketom potraviny, ktoré bežne vyhadzovali alebo tie po záruke, ktorým ale nič nebolo. Aj u nás v znikajú rôzne organizácie, ktorým plýtvanie nie je ukradnuté. Jedným z najrelevantnejších občianskych združení na Slovensku je Free Food, ktoré pracuje na umiestnení verejných chladničiek do ulíc a predchádzať tak problému, ktorému ľudstvo čelí.

 

 

 

     

Zanechať komentár

Možnosť pridať prvý komentár

Upozorniť
avatar
wpDiscuz