Názory na výchovu detí sa rôznia od rodiny k rodine. Iné preferencie majú mladí rodičia, iné mali naši rodičia či starí rodičia. V predstave každého človeka sa nájdu isté výhody aj nevýhody a byť rodičom so zodpovednosťou vychovať z dieťaťa správneho dospelého človeka je nesmierne náročné.
Čo tak otázka trestov vo výchove detí? Áno alebo nie? A ak áno, akou formou a do akej miery. Odpovede na tieto otázky musí poznať každý z nás. My sa teraz poďme pozrieť na niektoré staromódne metódy či už školských alebo domácich trestov. Niektoré z nich možno vyzerajú byť benevolentné, no na každé dieťa by vplývali inak.
Nech sa páči, zopár metód na dosiahnutie disciplíny u detí, ktoré svet kedysi považoval za absolútne vhodné k praktizovaniu.
Trest v podobe ľudových rozprávok
Možno ste si pri prvom prečítaní pomysleli, že sa musí jednať o vtip alebo omyl, ale opak je pravdou. Ľudové rozprávky, ktoré sa používali, boli pre deti desivé a odstrašujúce, a tak naozaj pomáhali proti nežiadúcemu správaniu detí. Napríklad Angličania s obľubou používali rozprávku o Jenny Greenteethovej – akomsi zjavení, ktoré kradlo neposlušné deti a topilo ich v jazerách alebo rašeliniskách. Existujú aj ďalšie príbehy o príšerách, ktoré žijú napríklad v skrini alebo pod posteľou. Ďalšia rozprávka jedného takého tvora zobrazovala ako sedel na hromade kostí patriacich deťom, ktoré klamali alebo nadávali.
Dalo by sa povedať, že táto metóda sa v mnohých rodinách praktizuje dodnes, len sa priznajte, koho rodičia strašili Bubákom alebo kožkármi.
Trest vo forme hladovania
Poslať dieťa do postele bez večere bývalo pomerne bežnou praxou. Bolo to jednoduché riešenie a mnohokrát naozaj účinné (rodičia totiž dokázali pomerne presne ustrážiť, aby dieťa naozaj nič nezjedlo). V súčasnosti sa ale tento trest považuje za pomerne nečinný a hlavne krutý.
Navyše odborníci tvrdia, že tento trest je nadmieru kontraproduktívny – dieťa si totiž neuvedomí svoje nesprávne správanie, pretože cíti hlad a nespravodlivosť.
Vymývanie úst mydlom
Išlo o metódu, ktorá bola pomerne známa a používaná v 19. a 20.-tom storočí pri deťoch, ktoré čakal trest za klamstvo. Mnohým však prišla táto metóda nesmierne krutá a tak padla do značnej miery nemilosti spoločnosti (rovnako ako každý, kto ju využíval a verejne sa k nej hlásil). Nie zriedka sa totiž deti dusili alebo dostali alergickú reakciu.
Výsmech
Na školách sa pomerne bežne používalo verejné poníženie dieťaťa, ktoré malo byť príliš lenivé na učenie alebo akýmkoľvek spôsobom narušovať chod vyučovania. K dispozícii boli drevené tabuľky, kde učiteľ napísal hanlivý výraz (dieťa napríklad označil za hlupáka) a tabuľku dieťaťu zavesil na krk, takto muselo sedieť v triede i prechádzať po škole, pričom zažívalo hanbu a výsmech okolia.
Fyzické tresty
Typicky poznáme predmety ako trstenica alebo pravítko, no prakticky sa dal použiť akýkoľvek predmet, ktorý mal učiteľ po ruke, hoci i opasok, kniha alebo topánka. Dnes sú však fyzické tresty aplikované v škole vo väčšine krajín planéty zakázané. Stále sa však nájdu také miesta, kde učitelia nedbajú na zákazy.
Nútenie k pokrmu
V protiklade k hladovaniu tu máme ďalší extrém. Určite si aj vy pamätáte ako vám vaše mami zakázali postaviť sa a odísť od stola predtým ako zjete všetko, čo vám bolo naservírované na tanieri a vôbec nezáležalo na tom, či vám to chutí alebo sa vám už viac do žalúdka nezmestí. Vyzerá to ako neškodná výchovná metóda, no práve takto sa u mnohých deti začali problémy s príjmom potravy.
Pichanie ihlou do kože alebo vystavenie nočnej samote a chladu
V niektorých krajinách bolo zase úplne bežnou metódou trestu, nechať dieťa cez noc samé vonku (častokrát aj počas zimy). Ďalším spôsobom ako vytrestať neposlušné dieťa bolo zjazvenie kože ihlou alebo pomocou ohňa.
