Paul dostal ako 6-ročný detskú obrnu – infekčné ochorenie, ktoré máva často vážne následky. Hoci dostal okamžitú lekársku starostlivosť, zostal ochrnutý od krku nadol. Nedokázal sám ani len dýchať. Dnes vám prinášame jeho tragický príbeh, ktorý vás zanechá bez slov.
Kedysi aktívneho chlapca plného energie jedného dňa odviezli nemocnice. Potrebovali mu spraviť núdzovú tracheotómiu, aby mu pomohli dýchať. Následkom však bolo ochrnutie, čo bolo dôvodom aj nefunkčnosti jeho bránice. Paul uviedol, že si spomína len na to, ako ho matka zavolala na večeru, a keď prišiel, skríkla. Keď ho zbadala mokrého a horúceho, ihneď z neho strhla oblečenie, hodila ho na posteľ a zavolala lekára.
Erkan Utu na Pexels
Matka údajne hneď vedela, o čo ide. Nevie, ako to dokázala, ale okamžite identifikovala jeho chorobu. Niekoľko dní mal horúčku, takže ich celé strávil v posteli. Od svojho stavu sa snažil rozptýliť omaľovánkou. Mal silnú potrebu čo najviac maľovať, akoby cítil, že v budúcnosti to už nebude možné.
Nemocnica, do ktorej ho okamžite previezli, bola preťažená pacientmi s detskou obrnou. Práve tam jeho rodine oznámili, že mu už nedokážu pomôcť. Paul si pamätá, ako ležal na nosidlách a snažil sa dýchať, no na pomoc mu onedlho prišiel skúsenejší lekár a spravil tracheotómiu. Otvoril tak dýchacie cesty, vďaka čomu mohol odstrániť tekutinu nahromadenú v Paulových pľúcach.
Potom si pamätá už len toľko, že ležal napojený na kovové pľúca. Napojili ho tam ihneď po zákroku a vtedy ešte netušil, že na ne bude napojený celý život. Choroba ho obrala o možnosť hýbať telom. Jediné, čím hýbať dokáže, sú hlava, krk a ústa.
Napriek obrovským prekážkam bol odhodlaný ďalej bojovať. V nemocnici mal veľa času na rozmýšľanie a rozhodol sa, že to nikdy nevzdá a svoj život bude žiť naplno. Začal sa vzdelávať doma a vyvinul si jedinečný spôsob zapamätávania bez toho, aby si musel robiť poznámky. Otec mu vytvoril špeciálne pero, ktoré mohol ovládať ústami. Po rokoch tvrdej práce a zdolávania problémov spravil advokátsku skúšku a stal sa právnikom. Podarilo sa mu to aj vďaka kovovým pľúcam, ktoré si so sebou priniesol na internát Texaskej univerzity. Okrem iného si na univerzite našiel aj mnoho priateľov, pretože boli zvedaví, kto je „ten muž s hlavou trčiacou zo stroja.“
Sora Shimazaki na Pexels
Počas vysokoškolského štúdia stretol Claire a zasnúbili sa. Jej matka však s ich vzťahom nesúhlasila, svadbu zrušila, dokonca svojej dcére zakázala čo i len rozprávať sa s Paulom. Ten uviedol, že trvalo roky, kým sa z toho dokázal dostať, a odvtedy už nepreukázal snahu sa oženiť.
Paulov príbeh je ukážkou toho, že akákoľvek výzva vás v minulosti postretla, nemusí určovať vašu budúcnosť. Počuli ste alebo poznáte aj vy niekoho inšpiratívneho, o kom by sa mala spoločnosť dozvedieť? Dajte nám vedieť v komentároch.
