Alexander Dubček, komunistický vodca, ktorý zahájil široký program liberálnych reforiem v Československu, je 17. apríla 1969 nútený rezignovať na pozíciu prvého tajomníka. Nahradil ho spoľahlivo prosovietsky Gustáv Husák, ktorý obnovil autoritársku komunistickú diktatúru v sovietskom satelitnom štáte.
Trend liberalizácie v Československu začal v roku 1963, no vrchol dosiahol až 1968, keď Dubček nahradil vo funkcii prvého tajomníka strany, Antonína Novotného. Dubčekovo úsilie o nastolenie komunizmu s ľudskou tvárou sa oslavovalo po celej krajine. Toto krátke obdobie slobody sa stalo neskôr známe ako „Pražská jar“.
Pražská jar
Pražskou jarou je označované obdobie politického uvoľnenia v Československu, ktoré začalo po plenárnom zasadnutí ústredného výboru strany. To skončilo 5. januára 1968 a prvým tajomníkom ústredného výboru Komunistickej strany Československa sa vtedy stal Alexander Dubček. S Dubčekovým nástupom zaujali čelné pozície vo vedení KSČ priaznivci ekonomických a spoločenských reforiem, ktorí sa spoločnosti pokúsili ukázať „socializmus s ľudskou tvárou.“
Reformy pražskej jari boli pokusom o uvoľnenie režimu a zrýchlenie procesu demokratizácie. Tento zámer sa však nestretol s pochopením na sovietskej strane, ktorá po neúspešných jednaniach vyslala tisícky vojakov Varšavskej zmluvy, aby zahájili okupáciu štátu. Ich cieľom bolo odstrániť z vedenia štátu reformných komunistov a umožniť vytvorenie „Robotnícko-roľníckej“ vlády. Po tom, čo v Československu začal proces tzv. normalizácie – sovietskeho protektorátu, vedenie novej strany opäť nastolilo politické a ekonomické hodnoty, ktoré vládli koncom 50. rokov.
Akčný program
Rok 1968 bol v Československu obdobím veľkých nádejí a trpkých sklamaní. Obrodný proces v spoločnosti mal podľa predstáv vládnucej KSČ nastoliť „socializmus s ľudskou tvárou.“ Hlavným programovým dokumentom Pražskej jari bol Akčný program – rozsiahly dokument, ktorý definoval koncepciu reformy. Strana ho oficiálne prijala 5. apríla 1968.
Aj keď strana oficiálne prijala program až 5. apríla 1968, jeho návrh bol hotový už vo februári a stretol sa s priaznivým ohlasom širokej verejnosti. Dokument síce zachovával vodcovskú úlohu KSČ v spoločnosti, ale niektoré jeho pasáže boli na svoju dobu relatívne pokrokové a odvážne.
V politickej časti programu sa mimo iné konštatovalo, že v rámci Národnej fronty majú byť všetky strany a organizácie rovnými partnermi. Zlepšenie narušených vzťahov Čechov a Slovákov malo zase vyriešiť federatívne usporiadanie štátu.
Ekonomická časť obsahovala dve základné úlohy – presadenie relatívnej nezávislosti a samostatnosti podnikov a postupné znižovanie energetickej a materiálovej náročnosti ekonomiky.
