Ak sa Vám niektoré liečebné metódy dneška zdajú prinajmenšom nepríjemné, vedzte, že moderná doba má celkom šťastie. Pretože história má za sebou niekoľko pochybných metód, aké by ste veru podstúpiť nechceli.
Hadí olej
Extrahovaný z vodných hadov bol bohatý na omega-3 mastné kyseliny a používal sa na zníženie zápalu a liečbu artritídy. V roku 1893 istý Clark Stanley predviedol na svetovej výstave v Chicagu svoju šou, aby presvedčil publikum o liečivej sile hadieho oleja. Z tašky vytiahol štrkáča, rozrezal ho a stlačil, „extrakt“, ktorý z tela vytiekol nazval hadím olejom. Aj, keď to bol už napohľad nezmysel, bezohľadní lekári a predajcovia ponúkali fľaše falošného lieku nič netušiacím ľuďom.
Kokaín, zázračná droga
S prvým kokaínom na trhu v roku 1860 prišiel aj veľký záujem v radoch farmaceutických spoločností. Kokaín totiž pôsobil rýchlo a bol relatívne lacný. V roku 1884 rakúsky oftalmológ Carl Koller zistil, že niekoľko kvapiek roztoku kokaínu nanesených na rohovku pacienta pôsobí ako lokálne anestetikum. Chýry o ďalších účinkoch sa šírili rýchlo. Tzv. Allenove kokaínové pastilky sa dali kúpiť bez predpisu. Senná nádcha, nervozita, bolesť hlavy, zubov či depresia mali byť razom preč. Vedľajšie účinky na seba, ale nenechali dlho čakať.
Kokaín bol jednou z kľúčových ingrediencií čoskoro všadeprítomného nealkoholického nápoja Coca-Cola. V roku 1902 bolo len v USA odhadom 200 000 ľudí závislých na kokaíne. Preto o dvanásť rokov neskôr Harrisonov narkotický zákon zakázal jeho výrobu, dovoz a distribúciu.
Vyliečte svoju hystériu
V 19. storočí lekári zaviedli na trh známu pomôcku, ako liek na ženskú „chorobu“ zvanú hystéria. Verilo sa totiž, že spôsobuje mnohé choroby vrátane úzkosti, podráždenia, sexuálnej túžby, nespavosti či nafúknutého žalúdka. Čiže podobné príznaky, aké pravidelne zažíva každá žena. Nespokojná maternica bola príčinou zlého ženského zdravia.
Liečbu v začiatkoch vykonávali viktoriánsky lekári, ktorí ženy masírovali ručne. V snahe ušetriť ich ruky, mal jeden z nich Dr. Joseph Mortimer Granville nápad vytvoriť parou poháňaný „elektromechanický lekársky prístroj“, prezývaný tiež „manipulátor“. To umožnilo ženám dopriať si masáže v pohodlí domova a liečiť si tak „nepokojné orgány“ osamote.
Zázračná pilulka na chudnutie
Chudnutie je večná téma, rovnako, ako aj obchod so zázračnými pilulkami na stratu váhy. Prvé tabletky na ničenie tuku sa dostali na trh koncom roku 1880, žiadne však nemali taký rýchly vzostup a pád ako Fen-Phen. Pôvodne boli uvedené na trh, ako dve samostatné drogy potláčajúci chuť do jedla, neskôr sa zistilo, že samé o sebe sú neučinné. Štúdie ukázali, že pilulky naozaj fungujú bez zdanlivých vedľajších účinkov, nesledovali však srdce pacientov. Nový zázračný liek bol prvýkrát uvedený na trh v roku 1992 a ľudia sa ho nevedeli nabažiť. O štyri roky neskôr sa začali objavovať správy o vážnych abnormalitách srdcových chlopní. Fen-Phen bol, tak v roku 1997 okamžite stiahnuty z trhu a poškodeným bolo vyplatených 3,75 miliardy dolárov.
Heroín, liek proti kašľu
Do obehu sa heroín, ako liek dostal krátko po tom, čo ho syntetizoval britský chemik C.R. Alder Writer v roku 1874. Keď spoločnosť Bayer zistila, že je päťkrát účinnejší a údajne menej návykový ako morfín, začal sa spolu s aspirínom propagovať ako liek pre deti trpiace prechladnutím. Keď fľaštičky s deťmi na obale začali odchádzať z lekárni prirýchlo, lekári začali tušiť, že heroín zrejme nebude taký nenávykový, ako predpokladali. Napriek tlaku lekárov a negatívnym príbehom o vedľajších účinkoch heroínu, spoločnosť Bayer pokračovala v predaji a výrobe svojich „liečív“ až do roku 1913. O jedenásť rokov neskôr FDA heroín úplne zakázala.
Lobotómia po starom
Walter Freeman si myslel, že našiel spôsob, ako zmierniť utrpenie duševne chorých ľudí. Vytvoril postup, ktorý sa stal známym ako prefrontálna lobotómia. Prvé verzie Freemanovho „lieku“ zahŕňali vŕtanie dier do hornej časti lebiek pacientov. Neskôr sa nástroj vymenil za kladivko, ktoré putovalo cez očné jamky, aby prerušilo spojenie medzi čelným lalokom a thalamusom, o ktorom veril, že je súčasťou mozgu, ktorá sa zaoberá emóciami. Prvý „pokus“ na živej pacientke v roku 1936 priniesol veľký úspech, nie však tie ďalšie. Viacero pacientov zomrelo. Jednou z najznámejších obetí bola Rosemary Kennedyová, sestra budúceho prezidenta Johna F. Kennedyho, ktorá zostala po zvyšok svojho života odkázaná na starostlivosť. Nemocnice ochotne nechali Freemana pokračovať. Všetko sa zmenilo v roku 1967, keď Freeman vykonal lobotómiu na svojej pacientke. Žena zomrela na krvácanie do mozgu. Incident konečne ukončil Freemanovu „psychoterapiu“.
Aj, keď sa nám tieto liečebné metódy môžu dnes zdať podivné, pacientom v minulosti neostávalo nič iné, ako veriť im.
