Život je pestrý, plný situácii, ktoré testujú naše telo a myseľ. Niektoré extrémy však hraničia s kolapsom organizmu, preto je nevyhnutné pestovať zdravie na pravidelnej báze. To však nemusí byť vždy také jednoduché. Ustriehnuť niekedy samých seba je problémom nás všetkých. Pozrime sa, ale ako ďaleko to až môže zájsť.
Nekontrolovateľný stres
Vysoké hladiny stresu sa udomácňujú u nás čoraz častejšie. Väčšina ľudí však stále odsúva jeho dopady na organizmus. Ak je stresu priveľa ľudské telo sa dostane do stavu kedy bude buď ešte bojovať alebo sa novej situácii poddá. V takom prípade sa do krvného obehu uvoľnia hormóny, adrenalín a kortizol. Organizmus sa postupne unavuje až, kým sa nestane slabým, neschopným riešiť každodenný život.
Pokožka v problémoch
Keď sú prírodné podmienky príliš náročné, bariéra pokožky sa naruší. Koža sa pri vysokej alebo veľmi nízkej teplote môže poškodiť do takej miery, že dôjde k infekciám. V extrémnom počasí, telo, ako také vždy reaguje na vonkajšie podnety. Napríklad, ak vykonávame namáhavú aktivitu vo vysokom mraze, telo v snahe udržať si teplotu jadra, veľmi rýchlo stráca kalórie.
Akútna dehydratácia
Vodu strácame najmä potením, močom, ale aj dýchanie je zodpovedné za určitú stratu vlhkosti. Všetky tieto faktory môžu viesť až k dehydratácii, ktorú v prvom rade pociťujeme ako smäd. Dehydratácia zvyčajne nevedie k smrti, ak sa však objaví v extrémnych podmienkach má devastujúci dopad na náš organizmus. Nadmerným potením dochádza k rozvratu elektrolytov, solí rozpustných vo vode v bunke. Dochádza tiež k zvyšovaniu tlaku, keďže telu chýba voda, krv sa stáva hustejšou. Pre srdce je, tak oveľa náročnejšie takúto krv pumpovať. Všetky tieto faktory sú pre telo veľmi nebezpečným javom. Vodu je tiež potrebné doĺňať postupne, pretože rýchla rehydratácia môže viesť až k edému (opuchu) mozgu.
Extrémny hlad
Telo nemá rado žiadne extrémy ani, keď sa týkajú jedla. Strata zhruba 30% telesnej hmotnosti z priemernej váhy zdravého človeka sa považuje za hladovanie organizmu. Keď sa telo takto trápi jeho funkcie sa zužujú a všetka pozornosť sa sústreďuje najmä na chod mozgu. Na prácu potrebuje energiu z tukov, keď absentuje aj ten, prichádza na rad glukóza. Ak sa glykogén, zásobná forma glukózy, zníži na minimum, telo začína reagovať trasom, vysokou únavou aj búšením srdca.
Depresívna osamelosť
Jednou z výziev, ktorá sa počas kritických dní ukáže ako veľmi nebezpečná, je osamelosť. Dlhodobé zotrvanie v tomto stave postupne vedie k apatii, strate chuti do jedla, nepokoji a ešte väčšej izolácii od spoločnosti. Narušenie zdravého chodu psychiky predstavuje rovnakú záťaž aj pre fyzické telo. Oslabuje sa imunita, človek sa stáva omnoho viac citlivejším na stresové situácie, čo môže viesť až ku kardiovaskulárnym či gastroenterologickým ťažkostiam.
Ľudské telo je neobyčajný stroj, dokáže fungovať aj v tých najextrémnejších podmienkach, aj keď nie vždy z toho vyviazne bez ťažkostí…
